Šošovica

Šošovica (Lens culinaris) je rastlina z čeľade strukovcov. Jej plodom je krátky a obojstranne sploštený struk, vo vnútri ktorého sú 3 semená. Šošovica je z hľadiska potravinárskeho využitia najžiadanejšou strukovinou. Má jemnú zemitú chuť, dobre sa varí a zachováva si pritom aj svoju pôvodnú farbu.

História
Ako prví pestovali šošovicu starovekí Egypťania už pred viac ako 8000 rokmi. V stredoveku bola šošovica hlavnou zložkou potravy. 

Šošovicový guláš konzumovali všetky vrstvy obyvateľstva: či už to bola babylonská šľachta, alebo obyčajný ľud Grécka. Chudobným mohla nahradiť mäso a chlieb. 

Pri výrobe chleba sa používala šošovicová múka. Je paradoxné, že v modernom svete sa táto kultúra stala exotickou, keďže ju dokázali nahradiť iné produkty.

Dnes sú lídrami v pestovaní šošovice severná Afrika, južná Európa a India. Takmer každá teplá krajina dokáže pestovať šošovicu vo veľkom.

Zloženie a vlastnosti
Proteín obsiahnutý v šošovici je dokonale absorbovaný ľudským telom. Šošovica vedie medzi všetkými strukovinami z hľadiska obsahu železa. Je tiež bohatá na vitamín B1 a esenciálne aminokyseliny.

Šošovica je užitočná pri poruchách trávenia a tiež normalizuje hladinu cukru v krvi (preto sa tak odporúča pre diabetikov). Najužitočnejšie sú, na základe obsahu vitamínu C, naklíčené semená šošovice.

Charakteristickým znakom šošovice je, že nehromadí toxíny.

Využitie v kuchyni
Semená šošovice sa musia pred použitím roztriediť. Šošovica si nevyžaduje predmáčanie.

Horúce šošovicové kaše, polievky a prívarky sa jedia najmä v zime. Môžete sa inšpirovať napríklad našim tradičným receptom na šošovicovú polievku na kyslo alebo skúste kari prívarok z červenej šošovice.

Zo šošovice sa dajú pripraviť aj placky či fašírky. Dokonale v nich nahradí mleté mäso.

Farebná svetlá šošovica v šalátoch je zase letná asociácia. Skvelá je napríklad v kombinácii s rukolou.

V Indii a Pakistane sa šošovica tradične používa na prípravu dhalu, ktorý je tam jedným z najobľúbenejších jedál. Dnes už sa toto jedlo pripravuje po celom svete, dokonca aj na Slovensku.

Šošovica sa používa aj na výrobu múky a mlieka, ktoré sa používajú pri príprave bezlepkových jedál.

Druhy šošovice a spôsoby jej prípravy
Rôzne odrody šošovice majú svoju špecifickú farbu, chuť a štruktúru. Existuje ich viac ako 50 druhov. My sa pozrieme na tie najznámejšie z nich:

Hnedá a zelená šošovica má orieškovú príchuť a je odolná voči vareniu – nebude špongiová. V kombinácii so slaninou a bravčovým mäsom tieto odrody dodávajú jedlám novú chuť, obohacujú textúru. Hodia sa aj ku karí a zelenine. 

Zelená šošovica sa podobá na hnedú. Chuťou však pripomína skôr červenú šošovicu.

Červená šošovica býva mäkká, a preto sa hodí do kaše. Dobre sa hodí so všetkými druhmi korenia. Zvyčajne sa v obchodoch predáva v nasekanej forme.

Niektorí pestovatelia produkujú čiernu šošovicu. Je jemnozrnná a vôbec nevyžaduje korenie, pretože má jasnú chuť. Čas varenia sa skráti na 20 minút. 

Žltá šošovica sa pripravuje ešte menej – iba 15 minút. To stačí na to, aby úplne nabobtnala a zmenila sa na kašu. Preto je vhodná aj na zahusťovanie polievok či prívarkov.

Francúzska šošovica pri varení nestráca svoj tvar, ale vo vnútri zmäkne. Je veľmi krásna a vhodná do šalátov. Vylučuje použitie korenia, keďže sa naň už chuťovo podobá. Napríklad Nemci z nej tradične pripravujú rituálne jedlo na Štedrý večer. 

Vedeli ste, že?
V Číne je šošovica spolu s ryžou národným jedlom. 

Pestuje sa aj ako ozdobná rastlina pre jej krásne biele, fialové alebo ružové kvety a zelené listy oválneho tvaru.

V niektorých kultúrach sa šošovica považuje za symbol hojnosti a blahobytu. Aj v niektorých slovenských rodinách je silvestrovským zvykom namiesto varenia kapustnice príprava šošovicovej polievky. Hovorí sa, že keď v posledný deň roku jete túto polievku, budete celý nasledujúci rok bohatý.

V niektorých krajinách sa šošovica dokonca používa na výrobu peňazí. Na niektorých miestach Indie mince nahradili malými kúskami sušenej šošovice, ktoré sa používajú ako platidlo.