Cvikla, alebo inak aj červená repa, je známa a obľúbená nielen v Európe, ale aj v Severnej Amerike a mnohých ázijských krajinách. Mnohí kuchári v západnej Európe považujú cviklu za symbol ruskej kuchyne, podobne ako boršč, ktorý je bez cvikle nepredstaviteľný. Prečo by sme mali cviklu zaradiť do nášho jedálnička a konzumovať ju čo najpravidelnejšie?
Základná charakteristika
Cvikla (lat. Beta vulgaris) je dvojročná koreňová rastlina z čeľade láskavcovité (Amaranthaceae). Konzumuje sa hlavne jej podzemná časť.
Sezóna mladej cvikle je jún-júl. Takáto cvikla je dobrá do šalátov a výbornou ingredienciou do ľahkých letných polievok.
Neskorá repa sa zbiera na zimu do pivníc, kde je ideálna skladovacia teplota od 2 do 4 °C.
Existuje aj listová cvikla zvaná Mangold. Je mrazuvzdorná a vysádza sa trikrát do roka: v apríli, v polovici leta a koncom septembra.
Pôvod a história
Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Neskôr bola cvikla známa aj v starom Ríme, odkiaľ sa rozšírila aj do celej Európy.
Všetky odrody cvikle sú odrodami obyčajnej repy. V kultúre bolo vyšľachtených niekoľko odrôd, ktoré sa tradične delia na stolové, kŕmne a cukrové. Repný cukor sa vyrába z cukrovej repy, krmivo putuje pre hospodárske zvieratá a stolové odrody sa používajú v akejkoľvek forme - surové, varené, dusené, pečené...
Využitie v kuchyni
Už v kulinárskej knihe pani Beetonovej „Housekeeping“, vydanej v Anglicku v polovici 19. storočia, ktorá je dodnes akýmsi Starým zákonom britských gazdiniek, je uvedených 13 receptov na jedlá z červenej repy, z ktorých najznámejším je mrkvovo-cviklový džem z červenej repy.
Tip: Prečítajte si aj Cvikla - gastro tipy a triky.
Cviklu môžeme konzumovať surovú, nakladanú aj marinovanú. Jej obrovskou výhodou je to, že si zachová svoje užitočné vlastnosti v akejkoľvek forme, bez ohľadu na to, čo s ňou urobíme - či ju už budeme vyprážať, dusiť, variť, sušiť alebo zavárať.
Tradične sa používa do boršču, často sa dáva sa do rôznych studených šalátov, vytláča sa z nej šťava.
Cviklu je možné upiecť aj celú a to v rúre zabalenú v niekoľkých vrstvách alobalu.
Hľadáte inšpiráciu? Pozrite si naše recepty s cviklou ;)
Pozitívny vplyv cvikle na náš organizmus
Cvikla je pre ľudský organizmus úplne geniálnou potravinou a keby sme tu chceli dopodrobna rozpísať všetky jej pozitíva, bolo by to časovo dosť náročné čítanie. Uvedieme len niekoľko najvýznamnejších.
1.) Trávenie
Cvikla má blahodarný vplyv na naše trávenie vďaka vysokému obsahu draslíka, ktorý odvodňuje a odkysľuje organizmus. Vďaka vysokému obsahu vlákniny, ktorá upravuje trávenie, odstraňuje zápchu, detoxikuje a odvádza z organizmu tuky.
2.) Mozog
Prietok krvi do určitých oblastí mozgu sa s vekom znižuje a vedie k poklesu kognície a k možnej demencii. Konzumácia šťavy z červenej repy ako súčasť stravy s vysokým obsahom dusičnanov môže zlepšiť prietok krvi a okysličovanie týchto oblastí. Dostatočný prívod cholínu zlepšuje pamäťové funkcie, podporuje schopnosť sústredenia a koncentrácie.
3.) Energia
Kyselina listová má v našom metabolizme nezastupiteľnú úlohu, pretože aktivizuje metionín, aminokyselinu, ktorá je bohatým zdrojom energie a sviežosti. Dokázalo sa tiež, že ak si pri športe dáte cviklovú šťavu, zlepšíte okysličovanie svalov počas cvičenia.
4.) Spánok a stres
Konzumácia červenej repy vďaka cholínu obmedzuje podráždenosť, zlepšuje odolnosť pred stresom a pomôže k pokojnejšiemu spánku.
5.) Betaín
Betaín obsiahnutý v červenej repe je aminokyselina, ktorá sa používa v rôznych doplnkoch stravy. Počas lekárskych štúdií jej boli postupne pripísané rôzne pozitívne účinky.
Napríklad podporuje zdravie srdca - znižuje hladinu homocysteínu v krvi. Pomáha bojovať s kôrnatením a blokovaním tepien, pomáha znižovať srdcové záchvaty, mŕtvicu a ďalšie formy srdcových ochorení.
Podľa štúdie z roku 2014 majú betaíny chemo-prevenčné schopnosti proti niektorým rakovinovým bunkovým líniám. Betaíny sú považované za voľné radikály, ktoré pomáhajú nájsť a zničiť nestabilné bunky v tele.
Pomáha pri poškodení pečene, či už alkoholom alebo toxínmi. Alkohol vedie ku kumulácii tuku v pečeni a betaín má lipotropné účinky - napomáha k rozkladu a následnému odstráneniu tukov z pečene. Betaín tiež pomáha likvidovať chemické látky a chrániť pečeň pred hepatotoxínmi (tetrachlórmetán a etanol), ktoré sa v ľudskom organizme hromadia pri užívaní liekov na predpis, alebo prostredníctvom herbicídov a pesticídov, ktoré sa používajú v postrekoch na rastliny a plodiny.
Zmierňuje bolesť - počas štúdií boli betaínu pripísané tiež zmierňujúce účinky u svalových bolestí. Preto sa používa aj pri výrobe liečiv pre osoby trpiace bolesťami poškodených svalov a kĺbov.
Zlepšuje kvalitu svalovej hmoty. Doplnenie betaínu znižuje tukovú hmotu a zvyšuje množstvo svalovej hmoty v tele. Štúdie informujú o zvýšení svalového výkonu a aj o produkcii väčšej svalovej sily pri pravidelnom užívaní betaínu.
V starostlivosti o pokožku má betaín kondicionačný účinok, znižuje podráždenie a chráni pred dehydratáciou.
Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
V prvom rade je cvikla úplným šampiónom z hľadiska obsahu jódu, ale obsahuje aj veľa železa, horčíka, draslíka či molybdénu a je aj bohatým zdrojom vitamínov, predovšetkým obsahuje vitamíny C, skupiny B, P, PP.
100 g surovej cvikle obsahuje cca:
- Energetická hodnota 51 kcal
- Bielkoviny 2 g
- Sacharidy 10 g
- Tuky 0,19 g
- Vláknina 3 g
100 g varenej cvikle obsahuje cca:
- Energetická hodnota 33 kcal
- Bielkoviny 1 g
- Sacharidy 6 g
- Tuky 0,17 g
- Vláknina 2 g
Tip na záver: Aby cvikla počas varenia nestratila farbu, pridajte do vody trochu octu.
Fotka od ExplorerBob na Pixabay
