Ryža

Poznáme dva druhy domestikovanej ryže. Ryža siata (lat. Oryza sativa) pochádzajúca z Ázie a Ryža africká (Oryza glaberrima) spolu poskytujú viac ako pätinu kalórií konzumovaných ľuďmi.

Ryža (lat. Oryza) je rod jednoročných a viacročných bylinných rastlín z čeľade trávovitých.

Je veľmi náročná na podmienky pestovania, môže byť zničená mrazom. Ryža má veľmi rada vlhkosť a jej výhonky rastú priamo z vody. Semená klíčia pri 10-12 °C.

História:
Vlasťou ryže je územie moderného Vietnamu a Thajska. Práve tam sa pred 9 000 rokmi objavilo prvé centrum pestovania tejto plodiny a odtiaľ sa ryža rozšírila do celého sveta: najskôr do Indie, Číny, Malajzie a Indonézie, neskôr do Japonska, Stredomoria, Ameriky, a napokon aj do Európy.

V starovekom Grécku sa ryža používala výlučne ako tonikum pre starých a chorých ľudí. Na území modernej Európy bola ryža dlho luxusom, pretože bola privezená z Ázie. V XIII. storočí šíreniu ryže v Európe pomohol mor: po epidémii boli polia Talianska, Španielska a Sicílie zasiate ryžou namiesto pšenice, ktorá si nevyžadovala komplikovanú starostlivosť a priniesla veľkú úrodu.

S objavením Ameriky tam kolonisti priniesli ryžu, pričom nepripisovali dôležitosť miestnym obilninám. Postupne ryža nahradila tradičné produkty Indiánov.

Dnes je ryža najbežnejšou obilninou a najobľúbenejším jedlom na svete.

Druhy ryže
Existujú tri druhy ryže podľa tvaru zrna: dlhozrnná (indica), strednozrnná, guľatozrnná. Každý typ obsahuje veľa odrôd. Sypké jedlá sa pripravujú z dlhozrnných odrôd ryže, jedlá s jemnou textúrou zo strednezrnných odrôd, viskózne cereálie, sushi a dezerty z okrúhlych odrôd.

Okrem toho existujú mnohé odrody ryže. Tie najznámejšie z nich sú:

• Biela ryža - sa na svete vyskytuje a pestuje najčastejšie, vo všeobecnosti je to nespracovaná ryža s bielym zrnom.
• Hnedá ryža - je nespracovaná ryža, ktorá má hnedú šupku a má viac výživových hodnôt než biela ryža.
• Divoká ryža - je druh ryže, ktorý sa nachádza v divokých porastoch Severnej Ameriky a má tmavú tuhšiu šupku než biela alebo hnedá ryža.
• Basmati ryža - pochádza z Indie a Pakistanu, má dlhšie, tenké a aromatické zrná.
• Jazmínová ryža - pochádza z Thajska a má charakteristickú vôňu a chuť.
• Arborio ryža - pochádza z Talianska a používa sa na prípravu rizota, má vyšší obsah škrobu a vďaka tomu je lepšia na absorpciu tekutín.
• Sushi ryža - je špeciálne určená ryža na prípravu sushi, má vysoký obsah škrobu a dobre sa drží pohromade.

Toto sú len niektoré z najznámejších druhov ryže, existuje mnoho ďalších, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a chuťou.

Zloženie
Všetky odrody ryže obsahujú veľké množstvo vlákniny, bielkovín, vitamínov skupiny B, vápnika, železa, horčíka, mangánu, draslíka, fosforu, zinku.

Hnedá ryža je obzvlášť bohatá na vlákninu, minerály a vitamíny.

Priaznivé účinky
Ryžové jedlá môžu byť súčasťou zdravej a vyváženej stravy mnohých ľudí. Väčšina prospešných vlastností obilnín je spojená s vitamínmi a minerálmi, ktoré obsahujú.

100 gramov bielej ryže obsahuje asi 15 mg horčíka. Tento prvok je dôležitou štrukturálnou zložkou kostného tkaniva a podieľa sa na stovkách enzymatických reakcií spojených so syntézou DNA a proteínov. Okrem toho je potrebný pre normálne fungovanie nervového tkaniva a svalovú kontrakciu.

Ryžové jedlá sú skvelým zdrojom vlákniny, ale najhojnejšie ho obsahujú hnedá, čierna a divoká ryža. Vďaka určitým metódam rafinácie zŕn má biela ryža oveľa nižšie dávky vlákniny.

Využitie v kuchyni
Ryža sa používa na výrobu obilnín, škrobu a rastlinného oleja. Ryža je všestranná. Môže sa použiť ako samostatné jedlo, ako príloha k mäsu, rybám, zelenine, ako súčasť dezertov a nápojov. Hlavné spôsoby varenia ryže sú varenie vo vode alebo dusenie.

Ryžové jedlá sú takmer v každej kuchyni sveta: v Japonsku - sushi, v Číne - ryžové koláče, rezance, v strednej Ázii - rôzne pilav, v Taliansku - rizoto, v Španielsku - paella, v Anglicku - puding. Ryžové víno a ryžový ocot sa vyrábajú v Číne a saké sa vyrába v Japonsku.

Ako variť ryžu
Premytú ryžu zalejeme vriacou vodou a varíme 15-20 minút na miernom ohni pod pokrievkou, kým voda úplne nezovrie. Pomer ryže a vody je 1:2 (alebo 2,5). Ryžu nie je potrebné počas varenia miešať.

Legenda o ryžových zrnkách a šachu
Tento príbeh je jednou z najznámejších legiend na svete a hovorí o tom, ako si istý učenec za svoj vynález vypýtal od kráľa len jedno zrnko ryže na prvé políčko šachovnice a potom na každé ďalšie políčko dvojnásobok.

Kráľ si najprv myslel, že si muž vypýtal priveľmi skromnú odmenu a sluhovia začali rátať zrná. Čoskoro však zistili, že chlapec si vybral viac, než mohol kráľ poskytnúť.

Viete o aké množstvo ryže nakoniec išlo?

Spočítať zrnká na šachovnici je relatívne ľahké, je to 2⁶⁴−1, teda presne 18 446 744 073 709 600 000 zrniek (18 triliónov).

No ale ako si také množstvo predstaviť? Trochu vám pomôžeme.

Ide o 381 miliárd ton ryže, čo zodpovedá objemu 411 km³. Podľa údajov z roku 2018 by sme na vypestovanie takéhoto množstva ryže potrebovali cca 554 rokov celosvetovej produkcie.

Pre ešte lepšiu predstavu - keby sme týmto množstvom zasypali celú plochu Slovenska, vytvorili by sme súvislú vrstvu s výškou viac ako 5 metrov a toto množstvo by postačilo aj na súvislé pokrytie všetkých pevnín na Zemeguli, vrstvou o hrúbke cca 2,7 mm.

Celkom dobrá odmena, či nie?