Cestoviny. Vhodné pre vegetariánov aj mäsožravcov. Tie bez pridania vajíčok dokonca pre vegánov. Existuje vôbec niekto, kto by ich nemal rád? Dnes už aj vo verzii pre celiatikov, vyrobené z múky bez lepku.
Základná charakteristika:
Cestoviny - produkt vyrobený zo sušeného pšeničného cesta zmiešaného s vodou. Pasta je iný názov pre cestoviny bežný v rôznych európskych jazykoch. Na prípravu cestovín sa používa múka najvyššej kvality, bohatá na bielkovinové látky. Najlepšie odrody cestovín sú vyrobené z obilnej múky z tvrdej pšenice.
Podľa zloženia cesta sa cestoviny delia na:
- výrobky len z múky z tvrdej pšenice;
- výrobky z múky s prídavkom vajec.
Podľa tvaru a veľkosti sa cestoviny delia na rôzne druhy: špagety, linguini, rezance, kolienka, mušličky, fusilli, penne, lasagne, ravioli (plnené cestoviny) a iné.
História:
Pôvod cestovín sa pripisuje etruskej dobe – 500 rokov pred objavením čínskych rezancov. Dôkazy o tom však tiež nie sú dostatočne presvedčivé. Niektorí vedci sa domnievajú, že ani Gréci, ani Rimania, a ešte menej Etruskovia, nepoznali tvrdú pšenicu, a preto nemohli vynájsť cestoviny.
Palermo možno považovať za prvé oficiálne hlavné mesto cestovín. Práve tu sa prvýkrát našli historické pramene, ktoré hovorili o výrobe suchých cestovín v priemyselnom meradle. V roku 1150 arabský geograf Al-Idrizi vo svojej správe píše, že v dedine Palermo na Sicílii sa „vyrábajú múčne jedlá vo forme nití, ktoré sa potom posielajú na lodiach do moslimských a kresťanských krajín“.
Výroba cestovín:
Cestoviny ponúkané na svetovom trhu majú odlišné receptúry a rôzne technológie výroby.
Na prípravu kvalitných cestovín je nevyhnutné použiť múku z takzvaných zŕn tvrdej pšenice. Odrody tvrdej pšenice sa odlišujú od bežných odrôd zvýšeným obsahom lepku v zrne. Hotový výrobok je vďaka tomu krásny a príjemný na jedenie: kvalitné cestoviny si po uvarení vo vriacej vode zachovajú svoj tvar a pružnosť.
Keďže množstvo lepku v zrne závisí od suchého a slnečného počasia v poslednej fáze dozrievania pšenice, zrno vhodné na výrobu cestovinovej múky sa môže vyrábať len na určitých miestach zemegule. Odrody tvrdej pšenice majú na svetovom trhu veľký a stabilný dopyt, čo určuje vysoké ceny takéhoto zrna.
Využitie v kuchyni:
V Taliansku sa cestoviny tradične varia al dente (doslova "na zub" alebo na skus) a podávajú sa s rôznymi omáčkami či prísadami špeciálne vytvorenými kulinárskymi odborníkmi.
V kuchyniach iných krajín sú cestoviny často len prílohou ako produkt ponúkaný k mäsu a iným zložkám pokrmu.
Cestoviny sú tradične obľúbeným produktom v armádach mnohých krajín sveta a sú často žiadané pri diaľkových expedíciách. Takáto popularita je spôsobená tým, že cestoviny ako polotovar majú malú hmotnosť, dlhú trvanlivosť, jednoduché balenie, prepravu, relatívne jednoduché a rýchle spôsoby varenia.
Zaujímavosti:
Vedeli ste, že 25. október je Svetový deň cestovín?
Cestoviny sú vraj najobľúbenejším jedlom na svete. Predbehnú tak aj pizzu, ryžu alebo mäso. Sú prítomné vo všetkých častiach zemegule.
Najlepšie je variť ich „al dente“. Ale viete prečo? Ak to urobíme týmto spôsobom, zostaneme dlhšie nasýtení, pretože trávenie trvá dlhšie. Pomáhame si tak tiež udržiavať stabilnejšie hladiny cukru.
Najobľúbenejšie cestoviny v krajine ich pôvodu, v Taliansku, sú špagety. Ale okrem nich existuje až 600 rôznych druhov a tvarov cestovín.
Cestoviny nám robia radosť, resp. jedenie cestovín nás robí šťastnými. Vedecky povedané, cestoviny – najmä celozrnné – sú navyše bohaté na tryptofán, ktorý ovplyvňuje hladiny serotonínu v mozgu, neurotransmiteru, ktorý potláča hnev a agresivitu.
O ich pôvode sa vedú polemiky. Hovorí sa, že Marco Polo sa s týmto jedlom vrátil z Číny v roku 1275, ale nie, už Gréci a Rimania jedli jedlá veľmi podobné cestovinám.
Sú ohľaduplnejšie k planéte ako iné potraviny. Ich rastlinný pôvod má menší vplyv na životné prostredie ako potraviny živočíšneho pôvodu. Na ich výrobu je potrebné menej pôdy, energie a vody, pretože sa pripravujú na báze vody a múky.
