Baklažán

Baklažán má ostnatú stonku pokrytú malými chĺpkami. Výška rastliny sa pohybuje od 0,4 m do 2,5 m v závislosti od odrody. Má hlboký koreňový systém, ktorý dorastá do výšky 0,6 až 1,2 m. Listy sú veľké a laločnaté, 10-30 cm dlhé. Kvety sú biele až fialové a nájdeme ich jednotlivo alebo v súkvetiach s 2-3 kvetmi. Vyznačujú sa päťlaločnou korunou. Plodom je veľká bobuľa s mäkkými hnedými semenami. Baklažán má tri hlavné tvary: oválny, kvapkovitý a okrúhly. Farba ich kože môže byť čierna, fialová, pruhovaná čierna alebo fialová a biela. Dužina baklažánu je hubovitá a belavá, s mierne horkastou chuťou, keď sa konzumuje surová.

Pôvod názvu
Je zaujímavé, že v USA, Kanade a Austrálii sa baklažán nazýva eggplant (vaječná rastlina). Keďže prvé baklažány, ktoré prišli do Nového sveta v 18. storočí, boli biele, žlté a pripomínali veľké husacie vajcia.

Pestovanie
Dnes sa baklažán pestuje v subtropickom a miernom podnebí. Táto rastlina je veľmi náročná na teplo a svetlo.

Vďaka pestovateľom v rôznych krajinách sa baklažány pestujú v rôznych tvaroch, farbách a veľkosti. V Anglicku je populárna odroda „white egg“, ktorá sa farbou a tvarom podobá slepačím vajciam. V Thajsku sa pestujú veľmi malé, okrúhle, svetlofialové baklažány. Čínske baklažány sú dlhé a tenké ako uhorky. V Indii nájdete baklažán vo všetkých farbách dúhy: biela, žltá, oranžová, červená, zelená, červenofialová a sýto fialová. Mnoho odrôd kombinuje niekoľko farieb.

Využitie v kuchyni
Baklažán sa používa v mnohých južných kuchyniach, od Japonska po Španielsko. Vo väčšine prípadov sa dusí, vypráža alebo pečie vo viaczložkových zeleninových alebo mäsových jedlách, nakladá alebo natiera. V kuchyniach východných národov je baklažánové občerstvenie podobné baklažánovému kaviáru, ktorý je populárny v Rusku. Ide o jedlá baba ganoush a mutabal, kde hlavnými ingredienciami je roztlačený baklažán a sezamová pasta.

Priaznivé účinky
Na východe baklažán nazývajú zeleninou dlhovekosti, jedlá z neho sa odporúčajú najmä starším ľuďom. Draslík a ďalšie látky obsiahnuté v baklažáne priaznivo pôsobia na srdce, rozkladajú cholesterolové plaky v cievach. Baklažán je užitočný aj pri poruchách metabolizmu, ochoreniach pečene, obličiek a tráviaceho systému.

Príprava a konzumácia
Kvôli horkej chuti sa niektoré odrody baklažánu ťažko konzumujú surové. Aby ste sa zbavili horkosti, musíte: baklažány namočiť do soli a vytlačiť, aj keď sa to pri mnohých moderných odrodách nevyžaduje.
Tip: Alebo môžete vyskúšať naše 4 tipy, aby baklažán horký nebol.

Pri varení sú baklažány cenené pre svoju schopnosť absorbovať veľa tukov, vďaka čomu je jedlo s nimi veľmi bohaté a prospešné. Aby olej nenasiakol, nakrájané baklažány pred varením namočte do soli alebo ich rýchlo uvarte.
Tip: Ak vás zaujíma, ako zistiť, či je baklažán, čerstvý, ako ho soliť, krájať a konzumovať, skúste si prečítať aj článok Baklažán - gastro tipy a triky.

Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
Baklažán je bohatý na vlákninu, bielkoviny, vitamíny C a B6, minerálne látky (vápnik, železo, fosfor).

100 gramov baklažánu obsahuje cca:
24 kcal
1 g bielkovín
4 g sacharidov z čoho sú 3 g cukry
0,2 g tukov
2 g vlákniny

15 zaujímavosti o baklažáne
Baklažán predstavuje v súčasnosti jednu z najzdravších potravín v stredomorskej strave. Táto zelenina vyžaduje teplé podnebie s množstvom svetla: 10 až 12 hodín denne. Je veľmi citlivý na chlad, aj keď dobre znáša vlhkosť. 

Nesťahujte im kožu
Vrchná vrstva baklažánu obsahuje fytonutrient nazývaný nasunín, silný antioxidant, ktorý pomáha opraviť poškodenie buniek. V skutočnosti mnohé lieky používané na zníženie hladiny cholesterolu v krvi obsahujú surovú šupku baklažánu. Nasunin bol objavený v roku 2000 v laboratóriách Univerzity v Berkeley v Kalifornii. Preukázané boli aj jeho priaznivé účinky na mozgové bunky.

Ideálny na redukciu hmotnosti
Veľké množstvo vody a vlákniny obsiahnuté v baklažánoch umožňuje zjesť štedrejšie porcie bez obáv z priberania. Veľké množstvo vlákniny poskytuje telu určitý pocit sýtosti. Má tiež nízky obsah tuku (0,2 gramu na 100 porcií) a kalórií (24 gramov na 100 porcií).

Vysoký obsah vitamínov a minerálov
Varený baklažán obsahuje veľké množstvo vitamínu B, ktorý je potrebný pre správne fungovanie metabolizmu a premenu zjedenej potravy na energiu. Poskytujú tiež veľké množstvo bioflavonoidov, o ktorých je známe, že kontrolujú krvný tlak a znižujú stres. Pomáha tiež syntetizovať serotonín, neurotransmiter, ktorý reguluje náš spánkový cyklus.

Nemal by sa jesť surový alebo nezrelý
Baklažán obsahuje toxický alkaloid solanín. Objavuje sa v zelených alebo nezrelých častiach tejto rastliny počas jej rastu. Solanín zvyčajne teplom zmizne, takže ak je baklažán zrelý a dokonale uvarený, jeho požitie nehrozí.

Baklažán obsahuje semená, ktoré sú malé, mäkké a jedlé, ale majú horkú chuť, pretože obsahujú nikotinoidné alkaloidy, ktoré sú príbuzné tabaku. Ak by ste chceli získať rovnaké množstvo nikotínu, ako sa nachádza v tabaku, museli by ste ho zjesť aspoň 30 kíl.

Baklažán mal zlú povesť pre svoju horkú chuť, čo viedlo ľudí k presvedčeniu, že jeho konzumácia spôsobí rakovinu, šialenstvo a dokonca aj lepru.

Ak chcete skontrolovať, či je baklažán čerstvý a pripravený na konzumáciu, pritlačte naň prst. Ak odtlačok zmizne, je čerstvý.

V štúdiách sa preukázalo, že pečený baklažán pomáha znižovať zlý cholesterol. Pravidelná konzumácia vás môže tiež ochrániť pred rakovinou hrubého čreva.

S takým vysokým obsahom vody, takmer 95 %, môže pomôcť udržať pokožku hydratovanú a vlasy zdravé.

Hoci si veľa ľudí myslí, že baklažán je zelenina, je z rovnakej čeľade ako paradajka a je to vlastne ovocie.

Pri krájaní baklažánu použite nôž z nehrdzavejúcej ocele. Použitie noža z uhlíkovej ocele zmení baklažán na čierny.

Konzumácia kvetov alebo listov baklažánu môže byť pre ľudské zdravie nebezpečná.

Baklažán je jednou z 10 najlepších rastlín, pokiaľ ide o obsah antioxidantov.

Čína je najväčším producentom baklažánov. Nasleduje India, Egypt, Turecko a Irán.

Fotka od Dan-Cristian Pădureț z Unsplash