Mlieko je prvé, čo človek ochutná. Keď dieťa vyrastie, zvykne si na iné produkty a môže ho odmietnuť, ako to robia mláďatá všetkých cicavcov. Ľudia však majú k mlieku zložitejší vzťah. Mnohé národy mlieko zvierat vôbec nepoznajú.
Základná charakteristika:
Mlieko je živná tekutina produkovaná mliečnymi žľazami samíc cicavcov počas laktácie. Prirodzeným účelom mlieka je kŕmiť potomstvo (vrátane človeka), ktoré ešte nie je schopné stráviť inú potravu. Mlieko je v súčasnosti súčasťou mnohých produktov používaných ľuďmi a jeho výroba sa stala významným priemyslom.
Technický predpis definuje mlieko ako produkt normálnej fyziologickej sekrécie mliečnych žliaz hospodárskych zvierat, získaný od jedného alebo viacerých zvierat počas laktácie s jedným alebo viacerými dojeniami, bez akýchkoľvek prídavkov do tohto produktu.
História:
Bohužiaľ, presné miesto, odkiaľ mlieko pochádza, nie je známe. Kravy a ovce boli domestikované na území dnešného Iránu a Afganistanu okolo 9. tisícročia pred Kristom. Chov dojných zvierat bol pre vtedajšie obyvateľstvo trojnásobne výhodný. V Turecku a Afrike sú už sedemtisíc rokov pred narodením Krista známe nálezy potvrdzujúce používanie mlieka. V šiestom tisícročí pred Kristom bol mliečny dobytok známy na európskom kontinente. V Egypte sa takéto zmienky objavili asi pred 3 000 rokmi.
Priaznivé účinky na ľudský organizmus:
Kravské mlieko je výborným zdrojom bielkovín, vápnika a základných živín, ako je vitamín B12 a jód. Obsahuje horčík, ktorý je potrebný pre vývoj kostí a svalov, srvátku a kazeín (fosfoproteín), o ktorých sa zistilo, že zohrávajú úlohu pri znižovaní krvného tlaku.
Odporúča sa, aby deti vo veku od jedného do troch rokov užívali 350 mg vápnika denne na normálny vývoj kostí. Táto dávka sa nachádza v približne 300 ml mlieka.
Ale pokiaľ ide o dospelých, výsledky štúdií o tom, či mlieko pomáha zdraviu kostí, sú rozporuplné.
Využitie v kuchyni:
Mlieko sa konzumuje surové, ale môže sa aj variť (napríklad na prípravu kakaa). Robia sa z neho aj omáčky, pridáva sa do plniek koláčov, suší sa. Pridáva sa do pôvodne horkej čokolády, aby z nej vznikla lahodná mliečna pochúťka.
Používa sa aj pri príprave rôznych druhov obilninových raňajok - stačí si ním zaliať obľúbené cereálie. V mlieku sa varí napríklad aj krupicová kaša.
Možno ho pridávať do čaju aj kávy. Pripravujú sa z neho rôzne mliečne nápoje - smoothie, frapé, koktejly či zmrzlina.
Keď sa čerstvo nadojené mlieko nechá usadiť, v hornej časti nádoby sa objaví smotana, ktorá je tiež samostatným produktom.
S ďalším starnutím dochádza ku kysnutiu mlieka, čo vedie k tvorbe alebo príprave takých fermentovaných mliečnych výrobkov, ako je kyslé mlieko, jogurt, kefír, tvaroh, kyslomliečne syry, atď.
Druhy mlieka:
Okrem kravského mlieka sú známe aj iné, napríklad:
- Kozie mlieko - bohaté na vitamín A a niacín, obsahuje o niečo viac železa a horčíka ako kravské mlieko.
- Ovčie mlieko - je jeden a pol-krát hustejšie, tučnejšie a výživnejšie ako kravské, obsahuje viac vitamínov A, B1, B2 a kazeínu. Má špecifickú chuť a vôňu.
- Kobylie mlieko - je biela tekutina s modrým odtieňom a jemne kyslou chuťou. Používa sa na prípravu hodnotného dietetického a liečivého produktu - kumys.
Vedeli ste, že:
Prvý jún je Svetovým dňom mlieka?
