"Škaredé" jedlá, SLÁVNOSTNÉ či JEDNOHUBKOVÉ MENU pre šibačov - Aká bola TRADÍCIA VARENIA A PEČENIA na Slovensku? Úlohou prípravy jedál na Veľkú noc je nielen potešiť naše chuťové poháriky, ale obnoviť aj symbolický význam jednotlivých pokrmov a spojitosť s ľudovými zvykmi a tradíciami. Tradícia varenia na Slovensku na Veľkú noc sa priamo spája s jednotlivými dňami tohto významného obdobia. Aké tradičné pokrmy sa počas konkrétnych veľkonočných dní na Slovensku jedávali? Vedeli ste, že počas Popolcovej stredy sa konzumovali škaredé jedlá?
Popolcová streda – trhance, judáše a iné „škaredé jedlá“
Popolcovou stredou, alebo tzv. Škaredou stredou sa tradične začína obdobie 40-dňového pôstu. Okrem sladkých kysnutých „judášov“ si ľudia počas Popolcovej stredy mohli dopriať aj tzv. „škaredé jedlo“. Konzumovali napríklad roztrhané palacinky alebo roztrhané zemiakové placky, ktoré na prvý pohľad vyzerali akoby sa nepodarili. Naši predkovia pripravovali aj trhance - sladké placky pozostávajúce z vajec, mlieka, hladkej múky, orieškov a hrozienok. Naše staré mamy ich hneď po osmažení na masle priamo na panvici roztrhali.
Na Zelený štvrtok horké zeliny
Tradícia varenia počas veľkonočného trojdnia začína Zeleným štvrtkom. Tá hovorí, že na Zelený štvrtok by sme si mali pripraviť niečo zelené. Ku varenému bôčiku sa varieval špenát so zemiakovou knedľou. Ak nemáte chuť na „zelený doplnok“, stačí ak si hneď ráno na Zelený štvrtok doprajete upečených judášov. Táto obyčaj by nás vraj mala ochrániť pred zdravotnými problémami a prinavrátiť nám pevné zdravie.
Na Veľký piatok iba bez mäsa
Veľký piatok je v rámci veľkonočného trojdnia veľmi emotívny deň. Legendy hovoria, že počas tohto dňa sa nesmie piecť, pretože by to prinieslo do domácnosti nešťastie. V minulosti sa počas Veľkého piatka dodržiaval veľmi prísny pôst a konzumovali sa iba jedlá na báze kapusty, strukovín či zemiakov. Pripravovali sa škubánky s makom, sladké knedle so sušeným ovocím, ako aj jedlá z krupice, vajec, cukru a škorice. Aj v súčasnosti sa počas piatku pred Veľkou nocou konzumujú najmä diétne a bezmäsité pokrmy, resp. ryby.
Biela sobota odštartovala maratón veľkonočného pečenia
Biela sobota predstavovala vyvrcholenie veľkonočného trojdnia. Biela sobota bola dňom, kedy sa už začínali gazdinky zvŕtať v kuchyni a pripravovať všakovaké dobroty. Okrem veľkonočnej plnky, mazanca z kysnutého cesta, syra „hrudka“ z vajec, sa piekol aj veľkonočný baranček či veľkonočná bábovka. Varili a maľovali sa vajíčka, ktoré sa následne aj zdobili. Tie najkrajšie zdobené vajíčka dostali prívlastok kraslice.
Veľkonočná nedeľa predstavovala výdatné raňajkové menu
Stôl s veľkonočnými dobrotami sa počas Veľkonočnej nedele neustále dopĺňal. Okrem mäsového vývaru, slávnostného hlavného chodu a tradičných závinov „paschy“ boli neodmysliteľnou súčasťou tohto dňa výdatné raňajky. Veľkonočné raňajkové menu chodievali členovia domácností posvätiť hneď ráno do kostola. Vo veľkonočných košíkoch sa objavovali vajcia, klobásy, varená šunka, syry, slanina, pečivo, koláče aj maslo.
Veľkonočný pondelok bol doménou šibačov
Na Veľkonočný pondelok museli gazdinky menu pripravovať dvojako – pre členov rodiny a ešte k tomu aj pre šibačov. Šibači chodievali od skorého rána až do večera. Gazdinky im museli prichystať niečo na zahriatie a ešte aj niečo na pohostenie. Pohostenie pre šibačov je stále v obľube – populárne sú chlebíčky, jednohubky či obložené misy, kde zvyčajne prevládajú údené dobroty, vajíčka a syrové delikatesy či šalát. No a koláče spolu s maľovanými vajíčkami sú pre malých či veľkých šibačov úplnou samozrejmosťou.
