Pór bol kedysi vyšľachtený z divej cibule rastúcej v Stredomorí. Vyzerá ako obrovská zelená cibuľa, no má bohatšiu chuť a vôňu. Vedeli ste, že je rozdiel medzi zimným a letným pórom? Zaujíma vás jeho zloženie, prínos pre ľudské telo a využitie v kuchyni? V tom prípade si prečítajte môj článok. Dozviete sa, čo ste pravdepodobne o póre nevedeli.
Charakteristika:
Pór alebo Perlová cibuľa (lat. Āllium pōrrum) je dvojročná bylinná rastlina; druhu rodu Cibuľa (Allium) z podčeľade cibuľovitých (Alliaceae).
Pór bol kedysi vyšľachtený z divej cibule rastúcej v Stredomorí. Vyzerá ako obrovská zelená cibuľa, no má bohatšiu chuť a vôňu. Existuje zimný pór (s krátkymi a hrubými stonkami) a letný pór (s dlhými a tenkými stonkami). V oboch prípadoch sa však konzumuje len spodná - biela a jemná - časť. V zime sa pór varí alebo dusí (surový je príliš hrubý). V lete sa môže nakrájať na tenké kolieska a pridať do šalátu.
Priaznivé účinky:
Pór je pre ľudí veľmi užitočný. Je to diuretikum, takže odstraňuje toxíny z tela.
Je účinný proti rakovine, čistí žalúdok a črevá.
Pomáha udržiavať zdravé kosti, oči a znižuje hladinu cholesterol.
Tip: Ak vás zaujíma, čo všetko dobré nám pór spôsobuje, odporúčam vám náš článok o priaznivých účinkoch póru na ľudské telo.
História:
Jeho vlasťou je západná Ázia. Odtiaľ sa dostal do Stredomoria, na území ktorého sa dodnes vyskytuje jeho divoko rastúca pôvodná forma, cibuľa hroznová (Allium ampeloprasum). Pestovaný druh sa z nej pravdepodobne vyvinul už dávno, keďže už v starovekom Egypte bol pór jednou z najvýznamnejších zeleninových rastlín. V staroveku bol známy aj v Grécku a Ríme. V stredoveku sa už pestoval v celej Európe. Kresby starých bylinkárov ukazujú, že rastliny pestované v tom čase mali lepšie cibuľky ako moderné formy.
Výskyt:
Pestuje sa všade – v Európe, v stredomorských krajinách aj v Severnej Amerike. Najväčšie množstvo dodáva západná Európa, predovšetkým Francúzsko.
Zloženie:
Rastlina má vysoký obsah solí, draslíka, vápnika, železa, fosforu, síry, horčíka. Pór obsahuje esenciálny olej so sírou, bielkovinami, vitamínmi - kyselinou askorbovou a nikotínovou, tiamínom, riboflavínom, karoténom.
Pór má cennú vlastnosť, ktorú nemajú žiadne iné zeleninové plodiny: počas skladovania sa množstvo kyseliny askorbovej v bielej časti zvýši viac ako jeden a pol krát.
Využitie v kuchyni:
Konzumuje sa len spodná biela časť póru.
V zime sa varí alebo dusí, v lete sa používa do šalátov.
Pór sa dáva do polievok a zeleninových jedál.
Podáva sa ako príloha k mäsu a hydine. Najlepšie je ho blanšírovať v osolenej vriacej vode asi 10 minút.
Ak stonku pozdĺžne rozrežeme, získame úhľadné listy. Do tých môžeme zabaliť a následne v nich upiecť akékoľvek mleté produkty – od syra až po mäso.
Zaujímavosti:
Pór je jedným z národných symbolov Walesu. Podľa legendy v 6. storočí biskup a osvietenec Dávid z Walesu počas bitky proti Sasom, ktorá sa odohrala na cibuľovom poli, vyzval svojich vojakov, aby si na prilby pripevnili pór, aby odlíšili svojich spolubojovníkov od nepriateľov. Obyvatelia Walesu preto každoročne 1. marca oslavujú štátny sviatok – Deň svätého Dávida.
V Spojenom kráľovstve existuje Society of Leek Lovers, ktorej členovia diskutujú o zložitosti pestovania tejto plodiny a vymieňajú si recepty.
Fotka od Susann Wagner z Pixabay
