Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Naše asi najznámejšie jedlo: bryndzové halušky, sa varí takmer v každej slovenskej rodine. História tohto výnimočného syra však nepatrí Slovensku, aj keď siaha ďaleko do našej histórie. Na naše územie sa dostala až v 15-tom storočí. Tá naša je už chránená certifikáciou EÚ. Vedeli ste, že má blahodárne účinky na náš organizmus?
Bryndza je nakladaný syr. Vyrába sa nielen z ovčieho mlieka, ale môže byť vyrobená aj z kozieho, kravského, či dokonca byvolieho mlieka. Niekedy aj zo zmesi týchto druhov mlieka. Pravá slovenská sa však vyrába výlučne z ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského. Bežne nevieme určiť, koľko dní bola bryndza namočená v slanom náleve. Môže to byť 20, ale kľudne aj 60 dní. Ak je bryndza pikantnejšia a slanšia, potom bola namočená v slanom náleve dlhšie. Na rozdiel od väčšiny syrov, bryndza nemá na povrchu kôrku. Ak je bryndza na okrajoch mierne suchá, znamená to, že dlho ležala na pulte a podarilo sa jej stratiť niektoré zo svojich užitočných látok.
Pôvod
Hoci každý Slovák by mohol namietať, skutočným rodiskom bryndze je Arabský východ. Objavila sa pred siedmimi tisíckami rokov. Objaviteľom je arabský obchodník Kanan. Kanan na dlhú cestu vzal so sebou mlieko naliate do mecha z ovčieho žalúdka. Po prejdení mnohých kilometrov sa rozhodol niečo zahryznúť, otvoril mech. Odtiaľ vytiekla zakalená tekutina a vypadla biela hustá zrazenina. Obchodník ju vyskúšal a chutilo mu to. Tak došlo k prvému stretnutiu človeka s bryndzou.
Bulhari ju pripravujú špeciálnym spôsobom: bryndzu posypú červenou paprikou, pridajú trochu masla, potom ho pevne zabalia do pergamenového papiera a pečú v rúre. Takto pripravená bryndza má veľmi jemnú, šťavnatú chuť a príjemnú vôňu.
Skladovanie bryndze
Najlepšie je skladovať bryndzu v jej „rodnom“ slanom náleve. Napríklad, ak sme nespotrebovali celú bryndzu, zvyšnú opatrne prenesieme do sklenenej nádoby a zalejeme ju slanou vodou. Misku uzatvoríme vekom a vložíme do chladničky. Vydrží nám ďalšie dva až tri týždne. Ak nemáme po ruke slaný nálev, pevne zabalíme bryndzu do fólie.
Pravá slovenská
Na slovenskom trhu je dnes bryndza vyrobená takmer vždy z pasterizovaného mlieka. Bryndza sa vyrába v Poľsku, Česku, Nemecku, Turecku, Bulharsku, ale aj na Ukrajine. Jedine slovenská sa dostala pod ochranu EÚ. Do registra chránených zemepisných označení EÚ sa slovenská bryndza dostala v roku 2008. Pravá slovenská bryndza musí v prepočte na sušinu obsahovať 50 percent ovčieho hrudkového syra. Len takáto môže byť označená logom EÚ modrej farby. Môže byť aj pasterizovaná, aj nepasterizovaná. Bryndza je náš jediný mliečny výrobok, ktorý sa vyrába zo surového mlieka. Pravá bryndza nemá charakteristický „perforovaný“ vzor, ktorý je vlastný väčšine syrov. V kvalitnej bryndze je veľmi málo dutín, a dokonca sú aj nepravidelného tvaru. Obsahuje mikro hrudky syra, čo je typickou vlastnosťou bryndze. Je to skutočná probiotická bomba obsahujúca viac ako 20 druhov baktérií. Chutí a zároveň lieči.
Priaznivý vplyv na organizmus
Okrem výnimočnej chuti má blahodarný vplyv pre ľudský organizmus. Bryndzu a ovčie syry sa odporúča konzumovať až po mesiaci skladovania. Bryndza je veľmi užitočná pre zdravie pokožky a tela ako celku. Pravidelná konzumácia bryndze pomôže zachovať mladistvosť, hladkosť, zamatovosť a pružnosť pokožky. Vďaka vysokému obsahu vápnika, ktorý je v ľahko stráviteľnej forme, je bryndza užitočná na ochranu zubov a kostrového systému. Bryndza tiež uľahčí tráviace procesy a bráni rozvoju hnilobných baktérií v črevách. Za určitých podmienok (najmä ak je vyrobená zo surového mlieka) dokáže jej pravidelná konzumácia znižovať hladinu cholesterolu. Tak isto je známy fakt, že vďaka baktériám, ktoré obsahuje, dokáže chrániť pred rakovinou.
