Pivo - osviežujúce, lahodné a dnes už neodmysliteľne spojené s našou kultúrou. Od prvých pokusov s kvasením zŕn v pradávnych civilizáciách až po rafinované technológie moderných pivovarov nás pivo sprevádza už tisícročia. Pripojte sa k nám na ceste do minulosti, keď bolo pivo viac než len nápojom, a objavte fascinujúce príbehy a zaujímavosti spojené s touto celosvetovo obľúbenou tekutinou.
História
Pivo je jedným z najstarších nápojov, ktorý má dlhú a bohatú históriu. Vraj existuje rovnako dlho ako samotné ľudstvo a recept na varenie piva je podľa viacerých tvrdení prvým zostaveným a zapísaným receptom.
Už v starovekom Egypte patrilo pivo medzi základné a najčastejšie nápoje. Hieroglyfy na stenách hrobiek a chrámov zachytávajú obrazy ľudí, ako pijú pivo z veľkých nádob.
Medzi prvé písomné zmienky o pive patrí staroveký sumerský zákoník z roku 2 100 pred naším letopočtom, ktorý stanovoval kvalitu a cenu piva a dokazuje, že už v tej dobe malo pivo v spoločnosti veľmi významné miesto.
Pivo bolo tiež dôležitou súčasťou starovekého Grécka a Ríma. V gréckej mytológii je boh Dionýzos (rímsky ekvivalent - Bacchus) považovaný za ochrancu vinohradov a piva. V starovekom gréckom a rímskom umení a literatúre existuje mnoho zmienok o pive aj o pivovarníctve.
V stredoveku boli známi svojimi zručnosťami v pivovarníctve hlavne Benediktínski mnísi a pivo bolo dôležitou súčasťou ich každodenného života.
V roku 1 516 vydali bavorskí vládcovia zákon známy ako "Reinheitsgebot" (zákon o čistote). Tento zákon stanovoval, že pivo môže byť v Nemecku vyrábané iba z vody, jačmeňového sladu a chmeľu. Tento zákon je považovaný za jeden z prvých potravinových zákonov a dodnes je považovaný za znak kvality nemeckého piva.
V 19. storočí sa pivo stalo jedným z hlavných nápojov pri priemyselnej revolúcii a rozvoji tovární. Veľké pivovary v Európe a Amerike vyrábali pivo vo veľkom meradle a exportovali ho do celého sveta.
V súčasnosti je pivo populárne po celom svete a existuje obrovské množstvo jeho najrôznejších druhov, od tradičných pív z kvasníc, cez svetlé, tmavé, horké, až po rôzne špeciality a remeselné pivá.
Z čoho sa vyrába pivo?
Pivo sa najčastejšie vyrába z obilnín, najmä z jačmeňa. Jačmeňové zrná sa spracovávajú procesom, nazývaným sladovanie, pri ktorom obilniny najprv klíčia a potom sa sušia. Vzniknutý slad obsahuje enzýmy potrebné pre premeny cukrov v procese výroby piva.
Po sladovaní sa vzniknutý slad mieša s horúcou vodou, čo spôsobuje aktiváciu enzýmov a umožňuje konverziu škrobu na cukor. Tento proces sa nazýva rmutovanie. Rmut sa varí a scedením sa odstránia tuhé zvyšky. Následne sa pridáva chmeľ, ktorý pridáva chuť i arómu a pomáha regulovať trvanlivosť piva.
Po varení sa tekutina, ktorá sa nazýva sladina, ochladí a fermentuje pridávaním kvasiniek. Kvasinky konzumujú cukry v sladine a produkujú alkohol a oxid uhličitý. Po fermentácii pivo dozrieva, čo pomáha vyvinúť jemnejšie chute a arómy.
Okrem jačmeňa sa však pivo môže vyrábať aj z iných obilnín, ako sú napríklad pšenica, raž, žito, kukurica, zemiaky alebo ryža.
Druhy piva
V závislosti od použitých surovín a tiež od technológie výroby existuje mnoho rôznych druhov piva. Spomeňme si aspoň niektoré z tých najčastejších v našich končinách.
Ležiak:
Ležiak je pivo vyrábané spôsobom nazývaným ležiaková fermentácia. Tento proces zahŕňa pomalú fermentáciu pri nižších teplotách (zvyčajne okolo 7-13 °C) a dlhšie dozrievanie vo veľkých nádržiach, nazývaných ležiaky. Ležiaky majú tendenciu byť svetlejšie, čírejšie a majú jemnejšiu chuť.
Pivo typu ale:
Pivá typu ale sú vyrábané pri vyšších teplotách fermentácie (okolo 15-24 °C) procesom vrchného kvasenia. Pivá typu ale majú rôzne varianty, vrátane svetlých ale, čiernych ale, IPA (India Pale Ale) a mnoho ďalších.
Kvasnicové pivo
Tu sú do piva zahrnuté aj živé kvasnice, ktoré pridávajú charakteristickú kvasnicovú chuť a môžu byť základom pre sekundárnu fermentáciu vo fľaši, čo zvyšuje chuťovú zložitosť.
Pšeničné pivo
Základnou surovinou je pšeničný slad. Tieto pivá majú zvyčajne svetlú farbu a charakteristickú banánovú alebo klinčekovú chuť. Pšeničné pivá sa často vyrábajú kombináciou fermentácie s pšeničnými a jačmennými sladmi.
Ražné pivo
Pivo vyrobené z ražného sladu má tendenciu získať silnejšiu chuť a tmavšiu farbu ako tradičné pivá vyrobené z jačmenného sladu.
Medové pivo
Výroba medového piva je podobná výrobe tradičného piva, s jedným rozdielom - namiesto obilného sladu sa používa med.
Zaujímavosti
- V roku 2 023 má svetový pivný priemysel veľkosť trhu s ročnými výnosmi cca 690 miliárd dolárov.
- Najväčšou pivnou spoločnosťou na svete je belgická Anheuser-Busch Inbev s tržbami 57,786 miliardy dolárov.
- Najstarším existujúcim pivovarom na Slovensku je Steiger, ktorý bol založený v roku 1 473 templárskymi rytiermi vo Vyhniach a zároveň je to aj najstarší pivovar na Slovensku s nepretržitou výrobou piva.
Vplyv na ľudský organizmus
Pivo obsahuje napríklad vitamíny B, draslík, horčík, fosfor a mnoho ďalších prospešných látok. Priaznivo pôsobí pri znižovaní krvného tlaku, pri poruchách spánku, prečisťuje obličky, znižuje riziko mŕtvice, ničí infekcie, pomáha pri nachladnutí a priaznivo pôsobí na tráviaci trakt. Netreba však zabúdať, že všetkého veľa škodí a určite je lepšie "piť s mierou".
Pivo môže u niektorých ľudí spôsobiť alergické reakcie, aj keď alergia na pivo patrí medzi relatívne zriedkavé.
Hlavnou príčinou alergickej reakcie na pivo sú proteíny obsiahnuté v zložkách piva, ako sú jačmenný slad, chmeľ alebo kvasnice. Medzi príznaky alergickej reakcie na pivo patria kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, dýchacie problémy, tráviace ťažkosti a vo veľmi výnimočných prípadoch aj anafylaktický šok.
Ak máte podozrenie, že ste alergický na pivo, odporúča sa jeho konzumáciu konzultovať s lekárom alebo alergiológom, ktorý vám môže vykonať vhodné testy a poskytnúť presnú diagnózu.
