Náš jedálniček má nepopierateľný vplyv na zdravie našich kostí po celý život. V rámci liečby osteoporózy by v našej strave nemal chýbať dostatočný prísun vápnika, vitamínu D, vitamínu K a podľa najnovších výskumov aj vitamín K2 a stroncium. Nezanedbateľný je aj príjem omega 3 mastných kyselín, ostatných vitamínov a minerálnych látok. Naša strava vplýva aj na liečbu sekundárnej osteoporózy z gastroenterologických príčin. V akých potravinách vápnik nájdeme? Aký je obsah vápnika v jednotlivých potravinách vo vzťahu k absorpcii?
Jedálniček ide ruka v ruke aj s liečbou osteoporózy
Prečo sa pri liečbe osteoporózy pripisuje našej strave tak veľa pozornosti? Dôvod je jednoduchý: na vytvorenie optimálneho pomeru kostnej hmoty majú vplyv 3 faktory, a to genetická výbava, fyzická aktivita a správny jedálniček.
Vápnik je základnou stavebnou jednotkou našich kostí. Ideálny príjem vápnika by mal byť denne 1000–1500 mg v závislosti od veku. U tých ľudí, ktorí v rámci jedálnička nekonzumujú mlieko ani mliečne výrobky, nájdeme približne 500 mg Ca/d. So zvyšujúcim sa vekom narastá laktózová intolerancia, ktorá má za následok nízky príjem vápnika. Množstvo vápnika v našom organizme ovplyvňuje aj vstrebávanie vápnika, ktoré závisí od 3 faktorov: potreba organizmu, dostatočný prísun vitamínu D a výška prijímanej dávky.
Tabuľka 1 - Obsah vápnika vo vzťahu k absorpcii
Názov potraviny | 1 porcia v gramoch | Obsah vápnika v mg | Odhad absorpcie v % |
1 hrnček mlieka | 250 | 315 | 32 |
Pražené mandle | 73 | 206 | 21 |
Brokolica | 100 | 46 | 53 |
Sezamové semienka | 68 | 89 | 21 |
Fazuľa | 95 | 85 | 17 |
Špenát | 95 | 129 | 5 |
Kapusta | 69 | 95 | 59 |
Tabuľka 2 - Obsah vápnika vo vybraných potravinách
Názov potraviny | Množstvo | Vápnik v mg |
Jogurt | 150 g | 210 |
Syr Hermelín | 1 porcia 40 g | 94 |
Syr Cheddar | 2 plátky 28 g | 296 |
Tavený syr | 2 trojuholníčky 100 g | 86 |
Sójové tofu | 1 porcia 100 g | 510 |
Sardinky v oleji | 100 g/4 rybičky | 275 |
Biely chlieb | 30 g/1 plátok | 53 |
Varené cestoviny | 230 g/1 porcia | 85 |
Na kostnú hmotu aj stroncium
Na zloženie kostnej hmoty má vplyv najmä vitamín K1, ktorý má vplyv na tvorbu osteokalcínu. Jeho nedostatok má za následok zvýšenie rizika fraktúr. Vitamín K1 nájdeme najmä v listovej zelenine, olivovom oleji, sójových bôboch, syroch, pečienke, obilných klíčkoch, brokolici či zelenom čaji. Vitamín K2 sa tvorí v hrubom aj v tenkom čreve. Nájdeme ho v sójových bôboch natto. Natto je klasická japonská potravina. Ďalšími vitamínmi, ktoré majú pozitívny vplyv na hladinu kostnej hmoty, je vitamín B6, B12, vitamín A, magnézium, zinok, selén, meď, mangán a bór. Najnovší výskum ukázal, že aj stroncium má pozitívny vplyv na kostnú hmotu. Dobrými zdrojmi stroncia je korenie, morské potraviny, celozrnné pečivo, koreňová a listová zelenina.
Fotka od congerdesign z Pixabay