Patríte k príležitostným hubárom, ktorí z času na čas nájdu nejaký hríb, no občas narazia aj na nejakú bedľu či modráky? Nie ste si istí, či ide o jedlé, prípadne jedovaté huby? Prečítajte si nášho mini sprievodcu zbieraním húb a zistíte, ktoré huby sa oplatí zbierať na Slovensku, ktoré sú jedlé, a prečo by sme mali niektoré huby tepelne upravovať.
Mnohé druhy húb sú špecifické tým, že tepelným spracovaním sa ich jedy ničia. Typickým príkladom sú tzv. modráky (hríb siný, hríb zrnitohlúbikový). Tieto huby sú v surovom stave síce nie smrteľne, ale prudko jedovaté.
Naši predkovia na to v minulosti prišli veľmi jednoducho. Hubári si huby modráky po nazbieraní opekali nad ohňom a zistili, že už nie sú jedovaté. Modráky stačí dôkladne 20-minút povariť a môžeme na stôl servírovať bezproblémové jedlé huby. Ich jedy „rozložilo“ tepelné spracovanie.
Presným opakom je muchotrávka zelená. Tá má rovnako nebezpečné vlastnosti, či už je vysušená, uvarená či zavarená. Nebezpečenstvo pri konzumácii muchotrávky zelenej číha aj na tehotné ženy, pretože jedy prechádzajú aj placentou do tela dieťaťa. Pri konzumácii teda dochádza k otrave plodu.
Bedľa záhradná je veľmi nepríjemne jedovatá. Zapríčiňuje otravu organizmu, ktorá sa prejavuje vracaním a nevoľnosťami. Hubári ju dosť často nedokážu odlíšiť od ostatných bedlí. Jediným pravidlom môže byť jej miesto výskytu, ktoré je nezvyčajné. Vyskytuje sa v záhradách, kompostoviskách a v agátových lesoch. Bedľa záhradná sa vyznačuje výrazným sčervenaním. Tieto dva znaky jedovatej bedle záhradnej by hubári nemali podceňovať.
Dve základné pravidlá pre všetkých hubárov sú nasledovné:
- Zbierať len také huby, ktoré poznáme veľmi dobre. To znamená, že o ich jedovatosti či príprave nás informovali rodičia, známi alebo sme si ich zberom istí na 100 %.
- Počas zberu neexperimentujeme a neskúšame zbierať neznáme druhy húb.
Najviac otráv húb sa vyskytuje paradoxne práve u skúsených hubárov. Niektoré babičkovské či ľudové recepty tvrdia, že ak vložíme do nazbieraných húb cesnak alebo cibuľu a tie zhnednú, ide o jedovaté huby. Iné pranostiky hovoria, že ak strieborná lyžička sčernie alebo petržlenová vňať v nazbieraných hubách zožltne, ide o jedovaté huby. Tieto "zaručené tipy" na overenie jedovatosti hríbov však žiadni mykológovia neodporúčajú praktizovať.
V praxi neexistuje žiadny univerzálny recept, ako sa dá spoznať, či je huba jedovatá. Hubári musia stopercentne vedieť, čo zbierajú. A samozrejme, nemožno sa spoliehať ani na atlas húb. Dôvod je jednoduchý: atlas húb obsahuje približne 500 druhov húb. Na Slovensku však rastie zhruba okolo 7000 druhov húb. Z toho sa zbiera približne asi 50 druhov a o asi 200 druhoch húb vieme, že sú jedovaté. Mnohé z húb môžu byť karcinogénne, obsahovať ťažké kovy či byť spúšťačom nepríjemných alergií.
V najvychytenejších hubárskych oblastiach Slovenska (Orava, Spiš, Liptov, Záhorie, okolie Košíc, Podtatranská kotlina, Važec a Štiavnické vrchy) sa zbierajú najmä tzv. biele hríby, teda hríby dubové, sosnové, smrekové a modráky (hríb zrnitohlúbikový a hríb siný). Slovenskí hubári radi zbierajú aj kozáky, masliaky, suchohríby, kuriatka, rýdziky či rôzne druhy plávok.
Fotka od LoggaWiggler z Pixabay
