Existujú náhrady cukru? Sú cukrové alkoholy nebezpečné? Ako sa vyrábajú? V tomto článku sa dočítate, aký je rozdiel medzi umelými sladidlami, cukrovými alkoholmi a novými sladidlami.
Náhrady cukru chutia "sladko", no neobsahujú cukor. Obsahujú menej kalórií ako cukor a mnohé z nich dokonca nemajú žiadne kalórie. Náhrady cukru možno rozdeliť do troch kategórií, a to: umelé sladidlá, cukrové alkoholy a nové sladidlá.
Umelé sladidlá
Väčšina umelých sladidiel (nazývaných aj nevýživné sladidlá) sa vytvára z chemických látok v laboratóriu. Niekoľko z nich sa vyrába z prírodných látok, napríklad z bylín. Môžu byť 200 až 700-krát sladšie ako stolový cukor.
Tieto sladidlá neobsahujú kalórie ani cukor, ale ani prospešné živiny, ako sú vitamíny, vláknina, minerály alebo antioxidanty. Najčastejšie ich nájdeme vo forme prídavných látok do potravín.
Umelé sladidlá boli tradične jedinou možnosťou pre ľudí, ktorí si potrebujú sledovať hladinu glukózy v krvi alebo hmotnosť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že umelé sladidlá predstavujú zdravotné riziká, od nárastu hmotnosti až po rakovinu. Výskum v tejto oblasti však stále prebieha a predchádzajúce štúdie, ktoré preukázali zdravotné riziká, sa uskutočnili na zvieratách, nie na ľuďoch. Štúdie na ľuďoch preukázali, že tieto výrobky sú vo všeobecnosti bezpečné, ak sa nekonzumujú viac, ako je prijateľná denná dávka pre každý z nich.
Medzi schválené umelé sladidlá patrí: Acesulfam draselný (Ace-K), advantam, aspartám, neotam, sacharín či sukralóza.
Cukrové alkoholy
Cukrové alkoholy sa podobne ako umelé sladidlá vyrábajú synteticky (zvyčajne zo samotných cukrov). Cukrové alkoholy sa používajú v mnohých spracovaných potravinách. Nie sú také sladké ako umelé sladidlá a potravinám, ako sú žuvačky a tvrdé cukríky, dodávajú textúru a chuť. U niektorých ľudí však môžu spôsobiť podráždenie tráviaceho traktu, ako je nadúvanie, plynatosť alebo hnačku.
Na rozdiel od iných náhrad cukru musia byť cukrové alkoholy uvedené na etiketách s výživovými údajmi. Typickými cukrovými alkoholmi sú: erytritol, izomalt, laktitol, maltitol, sorbitol a xylitol.
Nové sladidlá
Nové sladidlá pochádzajú z prírodných zdrojov. Táto relatívne nová skupina, niekedy nazývaná „nekalorické sladidlá rastlinného pôvodu“, poskytuje mnohé výhody umelých aj prírodných sladidiel, ako je ovocie alebo med. Nové sladidlá nie sú významným zdrojom kalórií ani cukru, takže nevedú k nárastu hmotnosti, ani k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. V porovnaní s umelými sladidlami sú tiež zvyčajne menej spracované a viac sa podobajú svojim prírodným zdrojom.
Príklady nových sladidiel: alulóza, mníšske ovocie, stévia a tagatóza.
Nové sladidlá sa prirodzene získavajú z rastlín. Mnohí ľudia majú pocit, že ich chuť je veľmi podobná bežnému cukru. Sú to veľmi obľúbené sladidlá pre ľudí, ktorí si musia strážiť hladinu cukru v krvi alebo príjem kalórií. Tieto sladidlá možno všeobecne považovať za bezpečné.
Fotka od Дарья Яковлева na Pixabay
