Malina, malina nad vodou sa kníše, starodávny frajer lístoček mi píše. Píše mi on píše na hárok papierku, že si on vyhliadol inakšiu frajerku. A ja mu napíšem červeným kľajbasom, že ja nebanujem za takým mamľasom... Ako naznačuje aj táto ľudová pesnička, maliny sú pôvodnou domácou rastlinou nielen na území Slovenska, ale aj v celej Európe. Napriek tomu sa maliny neobjavili v žiadnych starých gréckych, ani latinských písomnostiach, a tak ako sa im nevenovala dostatočná pozornosť v minulosti, aj dnes sú v porovnaní s ostatným ovocím trochu nedocenené. Prečo je to škoda? A čo všetko by sme mali o malinách vedieť?
Základná charakteristika
Maliny sú plodom Ostružníka malinového (ľudovo Malina, latinsky Rubus idaeus). Ide o ker z čeľade ružovitých, väčšinou s dvojročnými a zriedkakedy viacročnými prútmi, ktoré na zimu opadávajú.
Listy sú troj až päťpočetné, zvrchu lysé a zospodu biele, po krajoch nepravidelne pílovité. Kvietky maliny sú zložené z kališných lístkov, ktoré sú zdola trochu zrastené a po odkvitnutí väčšinou späť prehnuté. Korunné plátky sú biele a pomerne malé. Semeníčky sú usporiadané na lôžku uprostred kvetu, pričom každý semeníček dozrieva do malej, červenej kôstkovičky. Spolu tvoria zložený plod, ktorý nazývame malina.
Pestovateľské tipy
Maliny sa dajú pestovať na rôznych druhoch pôdy, ale najlepšie rastú v hlbokej, mierne vlhkej, humóznej a priepustnej pôde. Dobré odvodnenie je zásadné, ale príliš suchá pôda je rovnako zlá ako príliš vlhká. Pozemok, ktorý má byť použitý pre maliny, by mal byť bez vytrvalých burín.
Bolo preukázané, že maliny pestované v hlinitej pôde boli o 54 % väčšie ako tie, čo boli pestované na štrkovitej a piesočnatej pôde. Okrem toho mali plodiny z ťažších pôd o 64 % väčší výnos ako plodiny z ľahších pôd. Ak by ste teda chceli začať pestovať maliny, odporúča sa pestovanie na ťažších pôdach.
Najčastejším spôsobom výsadby malín, a podľa mnohých pestovateľov aj najlepším, je výsadba do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 6 stôp, pričom kríčky v každom riadku by mali byť od seba vzdialené 3 stopy (1 stopa = cca 30 cm).
Pôvod a história
Maliny sú pôvodnou domácou rastlinou v celej Európe a Ázii vrátane Japonska, no napriek tomu nikdy nevzbudili záujem žiadneho starovekého národa na kontinente. Neobjavili sa v žiadnych starých gréckych, latinských ani čínskych písomnostiach a až do 19. storočia nezískali žiadny skutočný význam v Európe ani Severnej Amerike.
V katalógu Johna Tradescanta z polovice 17. storočia bolo zapísaných viac kultivarov malín, nakoľko už vtedy sa objavovali biele aj červené druhy, čo samo o sebe predpokladá istý vývin ich pestovania. Existuje niekoľko ďalších zmienok o tomto ovocí, ale čím ďalej ideme do minulosti, tým častejšie ho opisujú ako kyslé. Podľa toho sa dá súdiť, že pri pestovaní nedošlo k výberu kvalitnejších odrôd.
Využitie v kuchyni
Maliny môžeme jesť samotné, ale sú veľmi vhodné aj na prípravu ovocných štiav a šalátov, jogurtov, rôznych dezertov či zákuskov.
Maliny na tortu sú vynikajúcou voľbou nielen pre naše chute a naše zdravie, ale aj preto, lebo dodajú krásne farby: napríklad na vrstvu šľahačky, alebo v kombinácii s čokoládovou posýpkou či kokosovými vločkami.
O použití malín na výrobu džemov, sirupov či kompótov asi písať nemusíme.
Nákupný tip
V supermarketoch nájdeme maliny po celý rok, no väčšinu mesiacov pochádzajú z dovozu. Domáce maliny bývajú v ponuke hlavne počas júla a augusta.
Skladovanie
Čerstvé maliny by sa mali skladovať na suchom mieste. Pokiaľ je to možné, mali by sa skonzumovať čo najrýchlejšie, pretože čerstvé nevydržia dlho. Ak si ich chcete zachovať na dlhšie obdobie, najlepšou možnosťou je ich zamrazenie.
Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
Maliny obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, listovú aj pantoténovú, niacín a glykosidy, pomerne veľa pektínu, trieslovín a rastlinných farbív.
Ďalej obsahujú vitamíny A, C, E, K, B1, B2 a B6.
Z minerálov je to draslík, horčík, mangán, fosfor, meď, sodík, selén, vápnik, železo a zinok.
Niektoré z pozitívnych účinkov na náš organizmus
- pomáhajú pri horúčkovitých a zápalových ochoreniach (napr. reuma alebo zápal priedušiek)
- posilňujú imunitu a obranyschopnosť organizmu
- provitamín A blahodárne pôsobí na oči a proti šeroslepote
- zlepšujú zdravotný stav fajčiarov a alkoholikov
- odporúčajú sa pri Alzheimerovej chorobe
- slúžia ako prírodný prostriedok pre vývoj zdravej kože, nechtov a vlasov
- sú močopudné, takže sa odporúčajú pri problémoch s obličkami a močovým mechúrom
- pomáhajú pri zápche, zlepšujú peristaltiku čriev
- sú žlčopudné, prospievajú pečeni
- zmierňujú krvácanie ďasien
- zlepšujú chuť do jedla a trávenie
Nežiadúce účinky a alergény
V prípade malín môže histamín alebo obsah kyseliny salisylovej vyvolať intolerančné reakcie.
100 g čerstvých malín obsahuje cca:
- Energetická hodnota 73 kcal
- Bielkoviny 1 g
- Sacharidy 13 g
- Tuky 0,58 g
- Vláknina 6 g
100 g mrazených malín obsahuje cca:
- Energetická hodnota 54 kcal
- Bielkoviny 1 g
- Sacharidy 11 g
- Tuky 0,57 g
- Vláknina 5 g
Fotka od Дарья Яковлева na Pixabay
