Káva

Pôvod a história kávy:
Objav kávy sa datuje okolo roku 850 nášho letopočtu. Spočiatku sa ako tonikum nepoužíval odvar z pražených zŕn, ale priamo surové kávové bobule. O niečo neskôr v Jemene začali pripravovať nápoj zo zrelej sušenej dužiny kávovníkového ovocia, pričom dostali nápoj – „geshir“ (alias kishr) – takzvanú „bielu jemenskú kávu“.

Až v 12. storočí začali pripravovať nápoj zo surových kávových zŕn. A ešte o stáročia neskôr začali z kávovníkov zbierať plody, zrná sušiť, pražiť, mlieť a do vzniknutého prášku nalievať horúcu vodu. Arabi doň pridávali rôzne koreniny – zázvor, škoricu. Nápoj miešali aj s mliekom.

Až do 14. storočia rástla káva v Etiópii divoko. V 16. storočí sa začala vo veľkom rozširovať v Osmanskej ríši. Koncom 16. storočia začali európski obchodníci nakupovať kávu v arabských prístavoch a privážať ju do Európy. 

Podľa legendy v polovici 17. storočia moslimský pútnik prepašoval kávové zrná do južnej Indie. Odtiaľ koncom 17. storočia holandskí obchodníci tajne odvážali kávovník na Jávu a Sumatru. To znamenalo koniec arabského monopolu na pestovanie kávy.

V 18. storočí priniesli Európania sadenice kávovníka do mnohých tropických krajín po celom svete. Káva sa pestuje v 65 krajinách. Najviac kávy sa vyrába v Brazílii (predstavuje asi 40 % svetovej produkcie kávy), Kolumbii, Vietname, Indonézii, Mexiku, Indii a Etiópii.

Druhy káv:
Arabica je najbežnejším druhom kávy. Druh kávovníka, arabská káva, z ktorého sa zrná tejto odrody získavajú, rastie v nadmorskej výške 900 až 2000 metrov nad morom. Zrná majú väčšinou podlhovastý tvar, hladký povrch, mierne zakrivenú líniu v tvare písmena S, v ktorej po svetlom upražení väčšinou zostanú nespálené čiastočky kávovej bobule.

Robusta sa vo všeobecnosti považuje za menej rafinované kávové zrno z hľadiska arómy. Zároveň obsahuje viac kofeínu a často sa používa aj v espresso zmesiach, čo umožňuje lepšiu krémovitosť kávy a znižuje náklady na prípravu zmesi. Druh kávovníka Konžská káva, z ktorej sa tieto zrná získavajú, je rýchlo rastúci a odolnejší voči škodcom ako arabská káva. Rastie od 0 do 600 metrov nad morom, predovšetkým v tropických oblastiach Afriky, Indie, Srí Lanky a Indonézie. Zrná sú zaoblené, farba je od svetlohnedej po sivozelenú.

Kávové zaujímavosti:
Prvá kaviareň na svete
Okolo roku 1555 bola otvorená prvá verejná kaviareň v Konštantínopole (dnešnom Istanbule). Historici tvrdia, že vezír Mehmed Köprülü sa raz prezliekol za obyčajného občana a chodil do kaviarní počúvať, čo hovoria o jeho moci. A ako sa ukázalo, nepočul jediné milé slovo. Po tejto udalosti nariadil zatvoriť všetky kaviarne a zakázať kávu.

Kaviarne len pre mužov
V Anglicku boli kaviarne dlho považované za mužské kluby. V roku 1674 ženy, nespokojné s tým, že ich manželov nemožno vytiahnuť z kaviarní, napísali Ženskú petíciu proti káve.

Vynájdenie instantnej kávy
Instantná káva bola vynájdená v roku 1771 v Británii. V roku 1853 ju prvýkrát vyrobili v Amerike. Testovali ju počas občianskej vojny ako prísadu do koláča. Patentovaná bola Davidom Strangom z Nového Zélandu v roku 1890. Japonský vedec Sartori Kato ako prvý vynašiel techniku na jej výrobu. Použil rovnaký postup, ktorý sám vyvinul už pri príprave instantného čaju. Sériovo sa začala vyrábať okolo roku 1910 v Amerike, ale ľuďom veľmi nechutila. Väčšina z nich ju považovala za "novinku s nepríjemnou chuťou".

Využitie kávy v kuchyni:
Kávu väčšinou považujeme za nápoj. Pije sa s mliekom, cukrom, alebo aj bez, môžete si dať espresso, latté, frappé, kapučíno, v lete ľadovú kávu s ľadom či so zmrzlinou. 

Okrem toho, že kávu pijeme, môžeme ju ale v kuchyni použiť aj do rôznych koláčov. Veľmi obľúbené je napríklad tiramisu, šuhajdy či rôzne kávové torty.

No vedeli ste, že na prípravu kávy existujú aj domáce recepty? A nie vždy pri nich potrebujete najlepší a najdrahší kávovar ako z kaviarne. Práve takéto vám (okrem sladkých jedál) ponúkame aj na našej stránke. Stačí kliknúť na naše recepty pod textom.

Obrázok od Christina Rumpf na Unsplash