Kačacie mäso je mimoriadne lahodné, či už si ho vychutnáme ako konfitované kačacie stehno, chrumkavé kačacie prsia alebo kačaciu pečienku s lokšami. Verím, že sa nájde len veľmi málo ľudí, ktorým by kačacinka nechutila. Toto tmavočervené mäso s jemnou chuťou je síce ťažšie stráviteľné a veľmi kalorické - je tučnejšie než bravčové - ale jeho konzumácia raz za čas nám hádam neuškodí ;)
Základná charakteristika
Kačica domáca (Anas platyrhynchos f. domestica) je zúbkozobec z čeľade kačicovité a vznikla domestikáciou Kačice divokej (Anas platyrhynchos).
Je chovaná pre mäso, vajcia či perie po celom svete a niektoré plemená sú chované aj ako okrasné vtáky.
Plemená a ich delenie
Názov Kačica domáca by sa mal používať iba pre plemená odvodené od Kačice divokej (Anas platyrhynchos), nie pre pižmovky domáce (tzv. pižmové kačice alebo nesprávne čínske kačice), odvodené od pižmovky veľkej (Cairina moschata).
Plemená kačíc sú menej rozmanité ako u iných druhov hydiny. Líšia sa predovšetkým sfarbením a veľkosťou, niektoré aj stavbou tela či štruktúrou peria a delíme ich nasledovne:
- podľa veľkosti na ťažké, stredne ťažké a ľahké,
- podľa úžitkového smeru na mäsové, nosné, s kombinovanou úžitkovosťou alebo okrasné,
- podľa miesta pôvodu na ázijské, severoeurópske, stredomorské, americké a iné.
Domestikácia kačíc
Okolo domestikácie Kačice divej je množstvo nejasností, no predpokladá sa, že ku nej došlo v 3. až 2. tisícročí pred Kristom a to hneď v niekoľkých oblastiach nezávisle od seba. Rôzne vyobrazenia, kostrové pozostatky aj písomné správy totiž dokazujú, že kačice chovali už starovekí Egypťania, Babylončania, Izraelčania, Indovia, Číňania, Gréci aj Rimania. Domáce kačice si dlho udržali divoké sfarbenie s výraznou pohlavnou dvojtvárnosťou a chov bielych či strakatých kačíc je písomne doložený až v 16.-17. storočí. V 19. storočí bola vo Veľkej Británii z kačíc typu indických bežcov vyšľachtená biela Kačica pekingská, ktorá sa stala najrozšírenejším plemenom vhodným pre veľkochov.
Kačacinka v kuchyni
Chrumkavá kačka, konfitované kačacie stehná, pečené kačacie prsia, kačacia pečeň s lokšami, pečená kačka s červenou kapustou, kačacia paštéta...
Inšpirovať sa môžete aj našimi Receptami s kačacím mäsom.
Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
V 100 gramoch kačaciny nájdeme cca 18 gramov kvalitných bielkovín. Okrem toho obsahuje kačacie mäso aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré sú zodpovedné za zdravé srdce.
Kačacie mäso je bohaté aj na vitamíny skupiny B, a to hlavne B2 – riboflavín, B3 – niacín, B6 – pyridoxín a za zmienku stoja ešte vitamíny A, E a K.
Z minerálov a stopových prvkov spomeňme napríklad draslík, horčík, selén a zinok.
100 g kačacie stehno pečené obsahuje cca:
- Energetická hodnota 285 kcal
- Bielkoviny 20,00 g
- Sacharidy 0,5 g
- Tuky 23,05 g
100 g kačacie prsia pečené obsahujú cca:
- Energetická hodnota 222 kcal
- Bielkoviny 22,05 g
- Sacharidy 0,10 g
- Tuky 15,00 g
100 g kačacia pečienka obsahuje cca:
- Energetická hodnota 140 kcal
- Bielkoviny 19,00 g
- Sacharidy 2,00 g
- Tuky 5,85 g
Uvedené hodnoty sú približné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétneho plemena kačice a postupu pri pečení.
Kačacia masť
Kačacia masť, ktorú tradičná slovenská kuchyňa pozná už oddávna, je nemenej obľúbená ako mäso.
Cesto s kačacou masťou je vláčnejšie, než pri použití masla a vraví sa, že ak raz ochutnáte hranolky robené na kačacej masti, iné už nebudete chcieť.
Neobsahuje takmer žiadny cholesterol a jej konzumácia sa odporúča pri chorobách čriev, žlčníka a pečene.
Pomáha pri dráždivom a suchom kašli - stačí si nahriatou kačacou masťou na noc potrieť priedušky a previazať šatkou.
