Kakao tak, ako ho poznáme dnes - surovina na výrobu čokolády alebo skvelého horúceho či studeného sladkého nápoja. Pridáva sa do rôznych koláčov v plnke, poleve či ako posýpka. Ale poznáte aj jeho históriu a viete, na čo sa používalo kedysi? Že bolo dokonca liekom a pre Mayov či Aztékov posvätné? Ak vás to zaujíma, čítajte ďalej.
Charakteristika:
Kakaovník, alebo čokoládový strom (lat. Theobrōma cacāo) je druh vždyzelených stromov z rodu Theobroma.
Pôvod:
Rastlina pochádza zo subekvatoriálnych oblastí Južnej Ameriky. Pestuje sa po celom svete v trópoch oboch pologúľ na výrobu semien používaných v cukrárenskom priemysle (hlavne ako hlavná zložka čokolády) a medicíne. Slovo "kakao" sa vzťahuje aj na semená kakaovníka a prášok z nich získaný; samotný nápoj nesie rovnaký názov.
Posvätné kakao:
Mayovia považovali kakao za posvätné a používali ho pri bohoslužbách, uzavieraní manželstiev a svadobných obradoch. V mayskom umení existuje analógia medzi kakaovým ovocím a srdcom, medzi tekutou čokoládou a krvou (pravdepodobne súvisí s červenkastým odtieňom nápoja). Na nádobách na kakao sa zachovali obrazy bohov, ktorí si podrežú krky a striekajúcu krv smerujú do kakaových plodov.
Od 14. storočia Aztékovia uctievali kakao ako dar od boha Quetzalcoatla. Kakao bolo spojené so zemou a ženskosťou, zatiaľ čo kukurica bola spojená s nebom a mužským rodom. O vládcovi Nesaualpilli sa tvrdilo, že v jeho paláci sa ročne skonzumuje 11 miliónov kakaových bôbov. Neslúžili na obete, ale ako platidlo a na prípravu kyslého korenistého nápoja, ktorý sa chuťou líšil od dnes známeho kakaa. Tento nápoj bol vyrobený zo zmesi vody, kakaa, kukurice, vanilky, feferónky a soli. Právo konzumovať ho mala len elita.
História:
Prvými Európanmi, ktorí sa zoznámili s „hnedým zlatom“ (v roku 1519), boli vojaci Cortesa. V pokladnici Tenochtitlanu Montezumu II., posledného vodcu Aztékov, našli Španieli 25 000 ton kakaa, ktoré boli vyberané od obyvateľstva ako dane. Jeden otrok stál v prepočte na tieto „peniaze“ asi 100 kakaových bôbov.
Príprava čokolády:
Ako základ čokolády slúži cenný produkt získaný lisovaním mletých bôbov, kakaové maslo, ktoré má široké využitie aj v parfumérii na prípravu kozmetických mastí a vo farmakológii. Suchý zvyšok po lisovaní sa melie a používa vo forme kakaového prášku na prípravu kakaového nápoja, ako aj pri výrobe potravín. Šupky sa rozdrvia na neskoršie použitie ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Obyvatelia mexického štátu Oaxaca od nepamäti miešali fermentované kakao s kukuričnou múkou, aby získali nápoj zvaný tejate.
Využitie v kuchyni:
Kakao je výborná prísada do rôznych koláčov, báboviek, ako posýpka na palacinky a používa sa aj pri výrobe kakaových nátierok. Skvele sa s ním dochucuje krupicová či ovsená kaša. Používa sa aj pri príprave neodolateľnej horúcej čokolády.
Kakao ako liek:
V dávnych dobách sa kakaom liečili horné dýchacie cesty, choroby hrdla a hrtana. Vplyv veľkého množstva kakaa na organizmus je predmetom každoročne publikovaných štúdií.
Nie je kakao ako kakao a čokoláda ako čokoláda:
Uvedomte si, že komerčné kakaové produkty, vrátane čokolády, často obsahujú nezdravé prímesi. Majú tendenciu mať vysoký obsah cukru a lacné čokolády sa vyrábajú s náhradami kakaového masla. Preto si pri výbere naozaj kvalitných produktov nechajte radšej poradiť alebo ich nakupujte v špecializovaných obchodoch.
Tip: Ako zistiť, že je čokoláda naozaj kvalitná, a že na jej výrobu boli použité len tie najlepšie suroviny? Prečítajte si náš článok zo sekcie Tipy a triky.
Fotka od Rachael Gorjestani z Unsplash
