Aj ty miluješ hrozno, často označované za “ovocie bohov”? V tých chvíľach, keď si jednu bubuľu za druhou trhal/a zo strapca a vychutnával/a si si ich lahodnú chuť, zamyslel/a si sa niekedy nad tým, že čo všetko vlastne môže to hrozno pre tvoj organizmus vykonať? Kedy je napríklad vhodnejšie biele hrozno a kedy modré? A odkiaľ vlastne pochádza?
Základná charakteristika
Hrozno je plod alebo súplodie (strapec) popínavej rastliny s názvom Vinič hroznorodý (Vitis vinifera), resp. v širšom zmysle aj iných druhov či krížencov z čeľade viničovitých, ktorých je viac než sedemdesiat. Medzi najznámejšie patria napríklad Vinič skalný (Vitis rupestris), Vinič líščí (Vitis vulpina) či Vinič letný (Vitis aestivalis).
Súplodie viniča pozostáva zo stopky, strapiny a z bobúľ, ktoré môžu mať rôznu farbu a chuť. Strapec môže mať veľkosť od 100 do 300 mm a jeho tvar býva rozličný (valcovitý, rozkonárený, či kužeľovitý).
Bobule môžu byť guľaté, vajcovité, pretiahnuté, strukovité alebo kónické a ich veľkosť sa v priemere pohybuje od 10 do 25 mm. Bobule sa skladajú zo šupky, dužiny a semien. Šupka obsahuje farebné a aromatické látky. Biele odrody viniča majú zelenú, žltú, sivú či červenú šupku a modré odrody majú modrú, fialovú alebo čiernu šupku. V čase dozrievania je povrch šupky pokrytý tenkým voskovým povlakom.
Samotná šťava z bobúľ býva bez farby, len niektoré modré odrody majú farebnú dužinu.
Pôvod a história
Pestovanie hrozna (vinárstvo) začalo približne pred 6 000 - 8 000 rokmi v neolite na Blízkom východe.
Na území Gruzínska sa našli najstaršie archeologické dôkazy rozvinutej vinárskej kultúry zo 6. tisícročia pred Kristom, vrátane 8 000 rokov starej keramickej nádoby so stopami vína.
Najstaršie nájdené vinárstvo pochádza z 5. - 4. tisícročia pred Kristom a nachádza sa v Arménsku (jaskyňa Areni).
Kultúra pestovania hrozna sa neskôr rozšírila aj do severnejších oblastí Európy, prenikla aj na všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy.
V Severnej Amerike môžete nájsť divo rastúce endemické hrozno, ktoré bolo súčasťou stravy Indiánov. Keďže európski kolonisti považovali tieto druhy za nevhodné na výrobu vína, do Ameriky boli zavlečené európske odrody viniča.
Odrody hrozna
Existuje veľa odrôd a hybridov hrozna, avšak neexistujú žiadne spoľahlivé štatistiky o objeme produkcie (pestovanie a následné spracovanie) jednotlivých odrôd.
Predpokladá sa, že najrozšírenejšou odrodou je White Kishmish, tiež známa ako Thompson Sedles, dezertná odroda hrozna s veľmi malými, takmer nepostrehnuteľnými semenami, ktorá sa pestuje na najmenej 3 600 km2 alebo 880 000 akroch v krajinách západnej Ázie a strednej Európy, v Grécku, Bulharsku, USA, Austrálii, Južnej Afrike, Čile a Číne.
Druhé miesto medzi najbežnejšími odrodami hrozna sa pripisuje odrode Airen.
Medzi ďalšie obľúbené odrody patria Cabernet Sauvignon, Sauvignon Blanc, Cabernet Franc, Merlot, Grenache, Tempranillo, Rizling a Chardonnay.
Priaznivý vplyv na ľudský organizmus
- Hrozno chráni srdce - zvyšuje hladinu oxidu dusnatého v krvi, čo zabraňuje tvorbe krvných zrazenín a znižuje tak riziko infarktu. Hrozno má vysoký počet flavonoidov a dva z nich, resveratrol a kvercetin, negujú účinky voľných radikálov, ktoré podporujú škodlivé účinky LDL cholesterolu na artérie.
- Odstraňuje zápchu a prečisťuje močové cesty. Hrozno je veľmi účinné pri problémoch so zápchou, nakoľko obsahuje organickú kyselinu, cukor a celulózu. Vďaka hroznu môžete zmierniť aj chronickú zápchu, pretože tonizuje črevné svaly aj žalúdok a súčasne pôsobí odvodňujúco, detoxikačne a viaže tuky. Hrozno taktiež podporuje tvorbu moču a urýchľuje jeho prietok obličkami, močovým mechúrom a močovými cestami, vyplavuje baktérie a zmierňuje zápalové procesy.
- Posilňuje imunitu. Vysoká hladina vitamínov C, A a K poskytuje zdravú podporu mnohým orgánovým systémom, hlavne nášmu imunitnému systému.
- Posilňuje kosti a jeho pravidelná konzumácia môže výrazne spomaliť nástup osteoporózy, dokonca jej v mnohých prípadoch aj úplne zabrániť. Hrozno je totiž výborným zdrojom mikroživín, ako sú železo, meď či mangán, ktoré sú dôležité pre zdravie a silu našich kostí.
- Chráni oči. Antioxidačné flavonoidy obsiahnuté v hrozne môžu znížiť škody spôsobené voľnými radikálmi, ktoré vedú k rozvoju šedého zákalu a rôznym iným problémom prichádzajúcim s vyšším vekom.
- Pomáha odstraňovať únavu a nervozitu, lieči migrénu, zmierňuje astmu a má silné antibakteriálne aj antivírusové vlastnosti.
- Biele, zelené a žlté hrozno je vynikajúce na žalúdok, pečeň, obličky, kŕčové žily či akné.
- Červené, ružové a tmavomodré hrozno sa zase odporúča pri problémoch s astmou, nakoľko je bohatšie na antioxidanty než svetlé odrody. Odporúča sa aj ako prevencia srdcovo-cievnych ochorení. Pomáha aj pri komplikáciách spôsobených chudokrvnosťou.
Využitie v gastronómii
Hrozno sa samozrejme používa hlavne pri výrobe vína, ale okrem toho sa z neho pripravujú aj rôzne nealkoholické šťavy, kompóty, marinády a pod.
Často sa konzumuje čerstvé ale aj sušené ako hrozienka.
Používa sa aj pri pečení, aj ako ozdoba na torty či koláče. Sušené hrozienka sa používajú napríklad ako súčasť tvarohovej plnky do palaciniek.
Z hroznovej šťavy sa alkoholovou fermentáciou získava brandy, ale aj koňakový destilát, ktorý sa po dozrievaní v dubových sudoch plní do fliaš pod názvom koňak.
Zaujímavosť
V Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto, stojí nádherná rokoková budova, Apponyiho palác, ktorý dal v rokoch 1761-1762 postaviť gróf Juraj Apponyi. V súčasnosti jeho priestory na prízemí a v suteréne využíva Múzeum vinohradníctva.
Prvá expozícia pod názvom Bratislavské vinárske múzeum bola sprístupnená v roku 1932 na prízemí paláca. V roku 1966 po úprave pivničných priestorov rozšírili a sprístupnili novú expozíciu vinohradníctva a vinárstva, neskôr doplnenú vinohradníckymi lismi na nádvorí paláca.
Po komplexnej rekonštrukcii celého objektu v roku 2008 múzeum sprístupnilo novú expozíciu pod názvom Múzeum vinohradníctva.
Múzeum prezentuje dejiny vinohradníctva, pestovanie viniča, zber úrody aj spracovanie hrozna na území mesta od staroveku až po 20. storočie a disponuje bezbariérovým prístupom do jednotlivých miestností expozície.
Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
Hrozno obsahuje veľké množstvo glukózy a fruktózy, vitamín C, vitamín K a všetky vitamíny skupiny B okrem vitamínu B12.
Z minerálnych látok obsahuje draslík, horčík, meď, sodík, železo, mangán a vápnik.
100 g bieleho hrozna obsahuje cca:
- Energetická hodnota 80 kcal
- Bielkoviny 0,7 g
- Sacharidy 18 g
- Tuky 0,3 g
- Vláknina 2 g
100 g modrého hrozna obsahuje cca:
- Energetická hodnota 72 kcal
- Bielkoviny 1 g
- Sacharidy 17 g
- Tuky 0 g
- Vláknina 1 g
Uvedené čísla sú len približné a samozrejme sa môžu trochu líšiť v závislosti od odrody hrozna.
