Špargľa je jednou z najobľúbenejších nízkokalorických zelenín, ktoré pozná snáď každý, kto si sleduje postavu, stravu a chápe podstatu správnej výživy. Málokto však vie, že za vonkajšou jednoduchosťou špargle sa skrýva množstvo legiend a mýtov, ktoré sa za stáročia pestovania tejto zdravej suroviny podarilo sformovať.
Opis
Špargľa dozrieva v apríli až júni, keď je zvyšok zeleniny ešte nedozretý v záhrade - možno v tom je tajomstvo jej obľúbenosti. Špargľa je obzvlášť milovaná v západnej Európe: v Taliansku, Francúzsku či Španielsku je veľmi uctievanou surovinou.
Stonky špargle sú biele, fialové a zelené, ale nejde o rôzne odrody rastliny: farba sa mení v závislosti od spôsobu pestovania.
História
Divoká špargľa, ktorá patrí do čeľade ľaliovitých je blízkym príbuzným cibule a cesnaku. Bola známa už v starovekom Grécku a začali ju pestovať už Rimania. Odvtedy sa rozšírila po celej Európe.
Zloženie
Špargľa je výborným zdrojom vitamínov K, A, C, E a B, kyseliny listovej, selénu, medi, mangánu, draslíka a ďalších základných minerálov, ako aj vlákniny. Špargľa má veľmi silné antioxidačné a protirakovinové vlastnosti. Zároveň je nízkokalorická.
Je známe, že aj jeden zjedený špargľový výhonok za 10-15 minút zmení vôňu tela (alebo skôr všetkých sekrétov). Špargľa totiž obsahuje viacero zlúčenín síry, ktoré sa nachádzajú napríklad aj v cibuli a cesnaku. V procese štiepenia týchto zlúčenín v žalúdku sa uvoľňujú vedľajšie produkty, ktoré majú veľmi zvláštny zápach.
Využitie v kuchyni
Pred varením špargle je potrebné ju očistiť. Zelená špargľa sa šúpe len na koncoch. Biela je drevnatejšia, preto sa čistí až po vrch (po hlavičku). Čistí sa jednoducho pomocou škrabky na zemiaky.
Špargľu nie je ťažké uvariť: podobne ako morské plody je dôležité ju neprevariť, aby nestratila farbu. Najjednoduchší a najchutnejší spôsob, ako si so špargľou poradiť, je jednoducho ju blanšírovať vo vriacej osolenej vode 3-4 minútz. Špargľa bude šťavnatá a jemná. Nepotrebuje nič iné.
Špargľu môžeme zapiecť na pár minút pod strúhaným tvrdým syrom alebo bez neho, alebo podávať s omáčkou. Najznámejšia omáčka na špargľu je holandská (pár žĺtkov, trocha citrónovej šťavy, trocha masla, soľ a kajenské korenie). Dobrá je akákoľvek smotanová a citrónová omáčka a aj domáce maslo s bylinkami, mierne rozpustené na špargli, z nej robí luxusné jedlo.
Špargľa sa kombinuje s takmer všetkými existujúcimi surovinami: dokonca aj s parmskou šunkou, či s tuniakom, dokonca aj s kari, alebo s hruškami a broskyňami. Vyzerá veľmi dobre v šalátoch.
Fotka od Louis Hansel z Unsplash
