Ligurček lekársky, alebo tzv. prírodné maggi potrebuje minimálnu starostlivosť a ľahko sa sám vysemení. Takže túto rastlinu nemusíme znova a znova presádzať. Ako sa rozmnožuje ligurček? Ako sa pestuje? Aké ochorenia ho počas pestovania postihujú? Ako sa ligurček zbiera?
Ligurček je nenáročný na starostlivosť. Potrebuje ju len minimálnu a ľahko sa sám vysemení, takže túto rastlinu nemusíme znova a znova presádzať. Rastliny môžu dorásť do výšky až 180 cm s 32-centimetrovým rozpätím, takže v záhrade tvoria majestátne exempláre. Ligurček má rád chladné podnebie. Vytrvalé rastliny počas zimy odumierajú a spia, na jar opäť zapúšťajú. Listy vyzerajú trochu ako plochá petržlenová vňať, majú tmavozelenú až stredne zelenú farbu a lesklú štruktúru. Rastliny vytvárajú žlté kvety v dáždnikovitých strapcoch. Korene sú sivohnedé s krémovým vnútrom. Keď rastliny prvýkrát vyrastajú z pôdy, stonky majú červenkastý odtieň.
Tip: Prečítajte si aj článok zameraný špeciálne na túto rastlinu - Ligurček lekársky.
Ako rozmnožovať ligurček?
Ligurček sa môže rozmnožovať vysádzaním semien alebo delením koreňov. Semená možno pestovať aj v interiéri 5 až 6 týždňov pred poslednými mrazmi. Semená položíme na vrch čerstvej zmesi na založenie semien a zľahka ich zasypeme pieskom. Snažíme sa udržiavať rovnomernú vlhkosť a nepremoknutú pôdu. Semená môžu mať nízku klíčivosť a ich vzchádzanie môže trvať až 20 dní. Preto používame len čerstvé semená mladšie ako jeden rok.
Rozmnožovanie ligurčeka delením koreňov
Ligurček môžeme rozmnožovať aj delením koreňov. Na jar, keď rastlina dorastie do výšky asi jedného metra, ju vykopeme do hĺbky jedného metra a na šírku koruny rastliny. Ligurček má veľký a silný koreňový systém s koreňmi dlhými až 35 cm.
Nemusíme ho síce vykopať celý, ale ak chceme, aby sa rastline po presadení darilo, je potrebné získať dostatok koreňov. Prebytočnú zeminu odstránime, korunku opatrne rozdelíme a korene rozdelíme pomocou záhradného rýľa alebo nožov na strihanie na 2 časti.
Z rastliny odstránime všetky odumreté korene alebo konáre a potom jednu polovicu presadíme na pôvodné miesto. Druhú polovicu zasadíme do pripravenej pôdy na novom mieste.
Sadenice a presádzané rastliny
Keď majú naše sadenice aspoň 2 sady pravých listov - alebo ak sme si kúpili sadenice zo škôlky - a pominuli riziká mrazov, môžeme ich presadiť do záhrady. Do pôdy pridáme veľa kompostu alebo dobre zhnitého hnoja a vykopeme jamu vo veľkosti koreňového balu. Pôdu zhutníme a dobre zalejeme.
Ako sa ligurček pestuje?
Ligurček sadíme na čiastočne až úplne slnečné miesto. Najlepšie sa mu darí na plnom slnku, ale znesie aj niekoľko hodín tieňa počas dňa, najmä v teplejších vegetačných zónach.
Pôda by mala byť dobre odvodnená s mierne kyslým pH okolo 6,5. Ligurček má rád piesočnatú, hlinitú pôdu. Pôdu udržiavame stále vlhkú na dotyk, ale nie mokrú. Ak pôda vyschne, listy majú tendenciu horknúť. Ideálne je pridať jeden alebo dva centimetre listovej plesne, rašelinového machu alebo pokosenej trávy ako mulč. Ten pomáha zadržiavať vodu.
Rastliny rozmiestnime vo vzdialenosti 18 cm od seba. Rastliny dosahujú dospelosť 85 - 95 dní po výsadbe.
Ligurček netreba strihať, no ak pravidelne zbierame listy, môžeme ho trochu aj zastrihávať, aby si zachoval tvar a veľkosť. Pomocou ostrých nožníc stonky skrátime na mieste tesne nad uzlom listu. Aby sme zachovali ligurček zdravý, neberieme mu naraz viac ako polovicu listov.
Ak nezberáme listy pravidelne, mali by sme jeden krát v polovici vegetačného obdobia ligurček prerezávať, aby sme podporili cirkuláciu vzduchu a odstránili odumreté alebo poškodené časti.
Ak rastlina odnožuje a začína vytvárať kvetnú stonku, odrežeme ju (ak nechceme, aby rastlina kvitla a vytvorila semená). Po odnožovaní má tendenciu chradnúť a listy môžu byť nepríjemne horké.
Ligurček možno pestovať s hľuzami, ako sú zemiaky. Kvety ligurčeka priťahujú do záhrady užitočné parazitické osy a tachinidné mušky, ktoré nám môžu pomôcť v boji proti húseniciam, ktoré poškodzujú úrodu.
Aké ochorenia postihujú počas pestovania ligurček?
Túto bylinu väčšinou netrápia choroby, ale existujú 2 ochorenia, ktoré môžu spôsobiť problémy.
- Skorá škvrnitosť
Skorá pleseň je hubové ochorenie spôsobené hubou Alternaria solani. Ak na listoch a stonkách rastlín vidíme hnedé okrúhle škvrny so žltou haluzou alebo bez nej, môže ísť o skorú škvrnitosť. Napadnuté konáre môžeme odstrániť a ligurček postriekať fungicídmi na báze medi. Aby sme tejto infekcii predchádzali, je potrebné plodiny pravidelne striedať a rastlinám vytvoriť dostatok priestoru. Rastliny pravidelne prerezávame, aby sme zlepšili cirkuláciu vzduchu. Pridávanie príliš veľkého množstva mulču do pôdy môže spôsobiť jej zamokrenie.
- Škvrnitosť listov
Škvrnitosť listov môže byť spôsobená rôznymi druhmi baktérií a húb. Spoznáme ju, ak na listoch zbadáme čierne škvrny nasiaknuté vodou. Pri nekontrolovanom výskyte sa škvrny spoja a celé listy môžu zožltnúť a opadnúť. Patogény, ktoré spôsobujú škvrnitosť listov, majú radi veľa vlhkosti. Baktérie a huby medzi rastlinami prenáša vietor a voda. Baktérie môžu prezimovať v záhradnom odpade aj pôde. Preto je dôležité udržiavať záhradu v čistote. Všetky zvyšky rastlín zhrabeme a pridáme vrstvu mulču, aby sme zabránili striekajúcej vode dostať sa na rastliny. Vyhýbame sa zavlažovaniu nad hlavou. Na škvrnitosť neexistuje žiadny liek, ale na spomalenie progresie tejto škvrnitosti pomáha tento roztok: zmes 1 dielu jedlej sódy, 3 dielov rastlinného oleja a 1 dielu tekutého mydla pridaná do 3,8 litra vody. Týmto roztokom je potrebné nastriekať rastliny.
Zber ligurčeka
V prvom roku zbierame len listy rastliny. V druhom roku môžeme začať zbierať stonky a korene. Ak plánujeme zbierať celú rastlinu (aj korene), zbierame ju v októbri, keď rastlina dosahuje svoju plnú veľkosť. Najlepšie chutia mladé listy. Zbierame ich ráno, po zaschnutí rosy. Najskôr zbierame listy z vonkajšej strany rastliny. Na miestach, kde sme ich vyzbierali, vyrastú nové.
Fotka od Markéta Machová z Pixabay